Gay komunita
     
         
         
 
Home Registrace FAQ Seznam uživatelů Uživatelské skupiny Posledních 50  
  Soukromé zprávy Přihlášení  
   
 
 
Obsah fóra Gay komunita Nezařaditelné Fortisovo vlákno
Zobrazit příspěvky z předchozích:   
      Časy uváděny v GMT + 2 hodiny  
Zaslat odpověď Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4, 5, 6  Další

pá říjen 31, 2014 5:29 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Nejdříve hodnoty, pak chléb! Citovat

Nejdříve hodnoty, pak chléb!

Jsou lidé které popuzuje, když se jim říká o vyšších hodnotách. Když se jim říká o tom, že úsilí každého člověka by mělo být trvale zaměřené k dosahování a realizování těch nejvyšších duchovních a morálních hodnot. Popuzuje je to ne proto, že by snad byli docela špatní, ale proto, že je život příliš bije. Neboť jsou nuceni každodenně bojovat téměř o holé přežití a ve svých starostech, ve svém pracovním nasazení a existenčním strachu nemají čas ani chuť zabývat se podobnými "hloupostmi".

Takových, životem těžce zkoušených lidí je dnes hodně. Je velmi mnoho lidí, kteří mají podle jejich vlastního názoru příliš těžký život na to, aby se mohli nějak vážněji zaměřit na realizování vyšších hodnot ve svém životě.

Ale pozor! Tito lidé, a vůbec všichni lidé by měli vědět, že život kolem nás, že vnější poměry ve kterých se nacházíme jsou jen zákonitým odrazem hodnot, kterým žijeme a které uznáváme! Nefunguje to tedy tak, že se nejprve musíme snažit, abychom se měli lépe a až potom, když se už lépe mít budeme si najdeme čas a chuť na něco takového, jako jsou vyšší hodnoty.

Je to ale úplně naopak! Jedině příklon lidí k vyšším hodnotám, jedině jejich snažení o ty nejvyšší duchovní a morální principy může přivodit zlepšení jejich života! A všude tam, kde takového úsilí není, všude tam, kde bylo blahobytu a prospěchu dosaženo nějakým jiným způsobem, třeba lží, podvodem, nečestností, nemorálností, bezohledností, či zneužíváním jiných, všude tam nebude mít takový blahobyt dlouhého trvání a dříve nebo později to začne jít od desíti k pěti. Vždyť přesně takto je tomu i v případě současného společenského systému, kterému chybí úsilí o ty nejvyšší duchovní a morální ideály, čehož důsledkem je velký všeobecný úpadek nazvaný slovem krize.

Už Kristus jasně pojmenoval tento problém a poukázal na tuto zákonitost slovy: Netrapte se tím, co budete jíst, co budete pít a čím se budete oblékat. Hledejte především hodnoty království nebeského a vše ostatní se vám přidá!

Pokud si přeložíme tato slova do jazyka dnešní doby znamenají asi tolik, že výška hodnotového systému člověka souvisí přímo úměrně s jeho příznivými nebo nepříznivými životními poměry. Znamená to, že pokud se člověk začne snažit o naplňování těch nejvyšších morálních a duchovních principů, dostane se mu všeho, co ke svému důstojnému životu potřebuje.

Ale také to zároveň znamená, že pokud by dokázal dosáhnout čehokoliv, ovšem za cenu popření vysokých morálních a duchovních principů, takový člověk nebude nikdy v pravém slova smyslu šťastný a časem se mu i jeho životní jistoty začnou ztrácet. A nakonec o ně v mnoha případech i přijde.

Uvědomme si už jednou konečně, že život, který jsme nuceni prožívat je odrazem výšky hodnot, které žijeme! Uvědomme si, že výše našich morálních a duchovních ideálů určuje a přímo formuje vnější poměry, ve kterých jsme nuceni žít.

Mnozí přece tvrdí, že i současná krize je krizí hodnot. To není jen nějaké klišé, či řečnický zvrat. To je doslovná pravda! Neboť úpadek vysokých duchovních, morálních a lidských hodnot s sebou zcela zákonitě přináší i úpadek hmotný. A to se nyní děje!

Zastavení velké celosvětové krize spočívá v pochopení a zrealizování této zákonitosti. Spočívá v pochopení, že prohlubující se úpadek není již možné zastavit žádnými politicko ekonomickými opatřeními, ale jen přiměřenou snahou lidí i celé společnosti o velké morální, duchovní a lidské pozvednutí.

Úsilí o hodnoty "království nebeského", o ideály vysokého morálního, lidského a duchovního druhu, takové úsilí však žel dnes absolutně chybí. Proto přichází úpadek! A spolu s ním ještě více nečestnosti, chamtivosti, sobectví, bezcitnosti a nelidskosti, protože každý se snaží urvat si se zmenšujícím se koláče co nejvíce sám pro sebe. A tím se úpadek ještě více a ještě rychleji prohlubuje.

Do tohoto velkého všeobecného marasmu však znějí zásadní Kristova slova, na které málokdo z lidí bere zřetel: Proč se tak staráte o to, co budete jíst, co budete pít a čím se budete oblékat? Proč vám honba za hmotným prospěchem stravuje všechny vaše životní síly? Hledejte přece hodnoty království nebeského a vše ostatní se vám přidá! Hledejte a naplňujte ty nejvyšší lidské, morální a duchovní ideály a všechno ostatní dostanete navíc!

Mezi ty nejvyšší duchovní, morální a lidské hodnoty, o které je třeba usilovat patří čestnost, spravedlnost, dobrota, lidskost, soucit, ušlechtilost a čistota myšlení. A patří sem i touha po poznání a naplňování smyslu vlastního bytí.

Kdo tedy postaví snahu o tyto principy na první místo ve svém hodnotovém žebříčku, kdo na ně bude myslet víc a zabývat se nimi alespoň v té míře, v jaké se zabývá starostmi o své hmotné zabezpečení, tomu se všechno ostatní přidá. Tomu se dostane přesně tolik, kolik potřebuje ke svému důstojnému životu na zemi. Neboť vysoké hodnoty, ke kterým se upnul mu pozitivním způsobem urovnají jeho životní cestu. V poznání této zákonitosti je skrytý prospěch každého jednotlivce i každé společnosti, která to pochopí a začne se podle toho řídit.

Avšak v neznalosti této zákonitosti a v její odmítání je skrytý úpadek! Úpadek každého jednotlivce, který o to nedbá i každé společnosti, která to ignoruje.

No a na závěr ještě odpověď na důležitou otázku, jak je tedy možné, že se nejednou výborně daří takovým lidem, kteří žádné vysoké hodnoty neuznávají?

Hledejte hodnoty království nebeského a všechno statné se vám přidá - říká Kristus. O to, co nám mělo být přidáno až na základě našeho života podle vysokých hodnot, o to lze samozřejmě usilovat i jiným způsobem. To si lze vydobýt i jinak! I nespravedlností, nečestností a lží! I bezduše hmotným životním snažením!

Nicméně mezi to ostatní, co bychom při našem správném postoji dostali přidáno nepatří pouze věci hmotné, ale i duševní harmonie, vyrovnanost, klid, štěstí a vnitřní naplnění. Toto už ale nelze získat jinak! Ani nespravedlností ani nečestností ani lží! Ani bezduše hmotárskym životním snažením!

Proto rozervanou, neklidnou, nenaplněnou a nešťastnou musí navždy zůstat duše každého člověka, který neusiluje o vysoké morální, lidské a duchovní principy. Takový člověk si totiž může vydobýt jen to hmotné, ovšem pravému, velkému a skutečnému štěstí zůstane navždy vzdálený. Jeho duše zůstane navždy žíznivou, hladovou a nenaplněnou. A takový člověk se ve své zmatenosti většinou ještě více upne na získávání hmotného prospěchu v naději, že právě jím utiší štvavých neklid vlastní duše.

Nenechme se proto mýlit demonstrací vnějšího blahobytu, úspěchu a dostatku, o jakou dnes není nouze. Je to všechno jen prázdná vnější fasáda, pokud za tím není úsilí o naplňování vysokých morálních a duchovních hodnot. Je to pouze vnější póza, za kterou se skrývá prázdná, nenaplněná a rozervaná lidská duše.

Neboť jediná cesta k pravé plnosti lidského štěstí spočívá v již zmíněných Kristových slovech: Pokud budete hledat hodnoty království nebeského, pak se vám všechno ostatní v hojné míře přidá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

út říjen 07, 2014 2:33 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Odkaz mŕtveho... Citovat

Odkaz mŕtveho...


Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v ňom jedného známeho, ktorý je už dlhšiu dobu mŕtvy. Keď som od neho odchádzal, ešte na mňa z diaľky zavolal: „A pripomeň im, aby žili s vedomým, že všetko pokračuje aj po smrti!“

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj súčasný život s vedomým, že smrťou nič nekončí, ale všetko ďalej pokračuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý z nás veľmi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

Veľkou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po smrti ďalej pokračuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, či úplne rozdielnym spôsobom?

Vedieť to je veľmi dôležité, pretože prezieravý človek tomu potom môže prispôsobiť už svoj súčasný pozemský život. Môže už teraz aspoň v určitej miere zohľadňovať podobné hodnoty a princípy, čo mu umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchkoľvek šokov a nemilých prekvapení.

Avšak žiaľ, vo všeobecnosti sú ľudia v tomto smere absolútne nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré každého z nás očakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto dôležitej veci získali aspoň určité povedomie vznikli nasledovné riadky.

V prvom rade treba zdôrazniť, že posmrtný život je v určitej zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž človek vytvoril určité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré väčšina ľudí prijala za svoje. Lebo ako oni sami často vravia, tak to tu predsa na zemi chodí.

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám Božím!

Táto skutočnosť spočíva už v samotnej povahe vecí, a síce v tom, že smrťou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš mozog a teda i naše myslenie. Čo nám však zostáva aj po smrti je naše najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutočné jadro našej osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, čiže to, aký v skutočnosti a naozaj sme.

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stáť v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného, jemnejšieho druhu sa sformuje presne podľa nej. Akými teda vnútorne sme, práve tak budeme vyzerať. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene každému odkrývať naše najvnútornejšie ja.

Všetky závisti, všetky nenávisti, nečistoty a nízke sklony, ktoré sme na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý pohľad. Jednoducho povedané, človek už nebude môcť po svojej smrti klamať!

Takéto skrývanie a zahaľovanie bolo ľuďom možné len na zemi, pretože im to umožňoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum, prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javiť úplne inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutočnosti vnútorne boli. Veď si len spomeňme, koľko krát sme napríklad povedali niečo úplne iného, než to, čo sme cítili. Úplne niečo iného, čo malo zamaskovať naše najvnútornejšie cítenie.

Avšak len na zemi je možné byť človeku takýmto spôsobom neúprimným. Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi umožňoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne sme a zároveň sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí. Táto skutočnosť zodpovedá známym slovám, že pred Stvoriteľom zostane raz stáť každá duša úplne nahá a odhalená. Nič sa nebude dať zatajiť ani ukryť. Klamať, prikrášľovať a robiť sa navonok lepším už nebude možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

Len si to raz skúsme živo predstaviť! Len si skúsme predstaviť, že by sme videli ľudí naozaj takými, akými skutočne vnútorne sú. Nie takými, ako sa nám oni sami snažia javiť a predstierať.

Aký by to bol pohľad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, čisté, čestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkosť, úbohosť, nečestnosť, nečistota, neušľachtilosť, podlosť a množstvo iných podobných vlastností?

Čo prechovávajú ľudia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Čo by sme asi uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne zračilo to, čo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a ušľachtilosťou, alebo zhrození nízkosťou, malosťou, podlosťou a nečistotou? Aká je pravda o človeku? O ľudstve? Odpoveď na tieto otázky nech je ponechaná na každom z čitateľov.

Každopádne, klamať sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi. Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýšľať“. Iba na zemi môžeme navonok maskovať to, akými v skutočnosti vnútorne sme. A že žiaľ, ani zďaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok javiť, o tom nás presviedča kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita medziľudských vzťahov, ktoré každodenne prežívame.

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnosť a pokrytectvo sa však stávajú okamžite viditeľnými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu o nás samotných budeme musieť žiť a prežívať. Ona sa stane našim osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty každého človeka. S maximálnou spravodlivosťou si môžeme byť stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutočností spočíva tá najzásadnejšia pravda o našom ďalšom jestvovaní po smrti.

Kristus kedysi riekol, že niet ničoho, čo je skryté, aby to raz nevyšlo najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájsť i určitú súvislosť s našou témou. Mali by sme si preto uvedomiť, že už tu na zemi treba žiť tak, aby sme nemuseli zhorieť hanbou, až zostane stáť naša duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomiť, že už tu na zemi musíme dbať o čistotu, ušľachtilosť a čestnosť nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve toto je to jediné, čo si odtiaľto odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky, neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou schránkou.

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa byť ľuďmi dobrého srdca a čistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto človeka je požehnaním už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a jedine takýto človek nemusí mať vôbec žiadne obavy, keď zomrie a jeho duša sa bude musieť vydať cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho najskrytejšieho vnútra.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

čt září 11, 2014 4:53 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Jak se stát dobrým člověkem? Citovat

Jak se stát dobrým člověkem?


Nedávno jsem byl v kostele a pokud bych měl opravdu stručně shrnout podstatu toho, co jsem se dozvěděl šlo o to, že máme být dobrými lidmi a máme se vyvarovat zla. Je to v zásadě správně a nedá se proti tomu nic namítat, avšak když jsem odešel domů a hlouběji nad vším uvažoval zjistil jsem, že mi v tom přece jen ještě cosi důležitého chybí. A sice, jak se vlastně stát dobrým? Jakým způsobem to provést? Jak k tomu dospět? Jednoduše řečeno, chyběl mi konkrétní, metodický postup, jak ze sebe udělat dobrého člověka, který nekoná špatně.

V pedagogické praxi existuje například disciplína s názvem metodika, hovořící o konkrétních a co nejefektivnějších způsobech, jak žáky naučit požadovanou látku. Nebo pokud si třeba pořídíme nábytek v rozloženém stavu, dostaneme k němu přesný návod, jak ho složit.

Když se však zpětně dívám na to, co jsem si dosud vyslechl v různých chrámech zjišťuji, že právě tohle mi tam chybí. Že mi tam chybí konkrétní metodický postup a zcela konkrétní návod, jak se stát dobrým člověkem.

Lidé tedy sice vědí, čeho mají dosáhnout, ale nevědí jak přesně toho dosáhnout. A proto se o to každý snaží svým vlastním způsobem. Mnozí se usilují dělat opravdu to nejlepší co umí, avšak vždy to jaksi postrádá jasný metodický postup. Proto i jsou výsledky dosti rozpačité a lidé, rozčarovaní svými neúspěchy v dosahování požadovaných ideálů, rozčarovaní z toho, že nevědí jak vlastně tyto ideály dosáhnout nakonec mnohokrát fatalisticky rezignují.

A tak, když se člověk v určitém poctivém duchovním snažení usiluje stát se dobrým člověkem, když zápasí se svými chybami, nedostatky, zlými sklony a snaží se je přemoci, avšak když přesně neví, jakým způsobem to co nejefektivněji dosáhnout, jeho chyby, nedostatky a špatné sklony se k němu stále vracejí zpět a on se pohybuje jakoby v začarovaném kruhu. Proto se pak například celý život zpovídá stále ze stejných hříchů a svou hříšnost začne vnímat jako nutnost, které se neumí zbavit

Přesná metoda, přesný návod a přesný metodický postup je tedy tím, co mně osobně tak velmi chybí v nejrozličnějších duchovních snahách, se kterými se setkávám.

A přitom je to tak jednoduché! Tak jednoduché a prosté, jako všechny velké a převratné věci. Ona konkrétní metoda k tomu, jak se stát dobrým člověkem totiž spočívá v bdělosti nad čistotou vlastního vnitřního života. V bdělosti nad čistotou vlastního cítění a myšlení!

V dbaní o čistotu, ušlechtilost, čestnost a spravedlnost vlastního cítění a myšlení se ukrývá tajemství toho, jak se stát dobrým člověkem. Tajemství toho, jakým konkrétním způsobem to provést.

Pokud se vás tedy někdo zeptá, jak by se on sám mohl stát dobrým člověkem a co konkrétně má proto udělat, můžete mu říci toto:

Dbej o čistotu, ušlechtilost, spravedlnost a čestnost vlastního cítění a myšlení! Neboť kvalita vnitřní života člověka tvoří podstatu jeho osobnosti. Jakým způsobem totiž myslíme a cítíme, takovými opravdu jsme!

Pokud tedy chceme být lepšími, než jsme dosud byli, musíme se zaměřit na vlastní cítění a myšlení. Na kvalitu vlastního cítění a myšlení! V bdělosti nad čistotou a ušlechtilostí vlastního vnitřního života se skrývá ona konkrétní metoda, jak a jakým způsobem je možné ze sebe udělat dobrého člověka.

Abychom hlouběji pochopili celkový dopad této tak závažné věci, uveďme si příklad. Prostý a každodenní příklad ze života, jakým je sledování televize.

V současnosti už snad neexistuje ani jeden film, ve kterém by nebyl sex či násilí a televizní divák je do toho vtahován svým cítěním a myšlením. Jeho cítění a myšlení je vtaženo do děje filmu. Citově a myšlenkově se v něm angažuje a prožívá ho. No a negativní podněty, jako je násilí, přemrštěná tělesná pudovost, intriky, nebo prázdná bezobsažnosť zanechávají negativní otisk v jeho citech a myšlenkách.

Jednoduše řečeno, člověku se určitým způsobem znečišťuje jeho vnitřní život. No a pokud byť chodí do kostela a chtěl by se stát dobrým, avšak celkem nic netuší o tom, jak velkou a zásadní roli v tom sehrává jeho cítění a myšlení, takový člověk s přijatými negativními podněty dále vnitřně pracuje a vnitřně se jimi zabývá. Ale jelikož se jedná o podněty negativní, strhává ho to, poškozuje a dělá horším. I jeho ostatní chyby, nedostatky a špatné sklony jsou tím ještě více umocňovány a posilovány.

Takový člověk, byť by i chtěl, se pak nikdy nemůže stát lepším, protože jeho vlastní vnitřní život ho strhává k zlému. A přestože chodí do kostela, usiluje o věci duchovní a chtěl by se stát dobrým, to špatné v něm, čehož příčinu nezná, ho k sobě poutá pevným lanem a takovýto jedinec se pak není schopen duchovně pohnout z místa. Stále a donekonečna marně bojuje se stejnými chybami a nedostatky, až nakonec zcela rezignuje.

Kdo se tedy chce stát opravdu lepším a dosáhnout ideál dobrého člověka ať bdí nad čistotou a ušlechtilostí vlastního vnitřního života. V jeho bdělosti nad čistotou, ušlechtilostí, čestností a spravedlností vlastního vnitřního života a v jeho pevném chtění k dobrému totiž spočívá jediná cesta k tomu, jak se stát skutečně dobrým. Je to metoda, která mu nakonec zaručeně přinese úspěch a přivede ho k vítězství nad jeho chybami a nedostatky. Neboť pokud člověk dokáže být dobrým, čistým a ušlechtilým ve svém cítění a myšlení, čili ve svém nitru, nevyhnutelně se časem stane takovým i navenek.

Pokud se ale bude snažit stát se dobrým, avšak bez ohledu na kvalitu svého nitra, když podcení a bude ignorovat tuto skutečnost, nikdy se mu to nemůže podařit, protože jeho nečisté nitro ho bude neustále strhávat k zlému.

PS. Uvedený příklad sledování televize je jen jeden z mnoha příkladů z každodenního života, které nás vnitřně strhávají dolů. Člověk proto musí bděle a vnímavě rozpoznávat každé nebezpečí možnosti znečištění vlastního vnitřního života, musí se mít před ním na pozoru a musí se ho vyvarovat.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá srpen 15, 2014 6:20 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Doba revolučních změn! Citovat

Doba revolučných zmien!


Žijeme vo zvláštnej a historicky výnimočnej dobe revolučných zmien. Najprv to boli revolučné pohyby v strednej Európe, potom priši na rad arabské krajiny a teraz najnovšie Ukrajina. Avšak každého priemerného človeka sa zmocňuje znechutenie a odpor keď vidí, aké násilie, aká agresivita a aká ľudská nízkosť tieto revolučné pohyby sprevádza. Zmocňuje sa ho hrôza, keď vidí brutálne zabitých a povraždených. Keď vidí fanatické skandovanie revolucionárov, zúrivý hnev v ich očiach a odhodlanie zabíjať. Keď vidí, že najmä mladí ľudia využívajú tieto veľké celospoločenské pohyby k ventilovaniu toho najúbohejšieho, čo sa v nich skrýva.

Pri pohľade na to si človek musí položiť otázku: Môže z takéhoto niečoho zísť naozaj čosi dobré? Môže zísť niečo dobré z fanatického pokrikovania, zo zúrivej nenávisti, zo zloby pripravenej k násilnosti, z brutality a krvi? Veď predsa veci dobré a pozitívne nemožno presadiť prostredníctvom zla a nízkosti? Alebo vari áno?

U nás, v stredoeurópskom priestore sa nedávne revolučné udalosti zaobišli bez podobného, viditeľného násilia, avšak dnes, po dvadsiatich rokoch sú zo spoločenského a politického vývoja rozčarovaní i tí, ktorí revolučné pohyby u nás svojho času viedli.

Svoje vnútorné sklamanie a roztrpčenie zvyčajne vyjadrujú slovami: Veď predsa takto sme si to vôbec nepredstavovali!

Takéto slová, plné sklamania zo smerovania spoločenského dania vyslovujú dnes mnohí a je takmer isté, že sa s nimi stotožňuje i mnoho ľudí trebárs v Líbyi, a že toto trpké konštatovanie bude čoskoro aktuálne aj na Ukrajine.

Na jednej strane tu teda máme rozhodujúcu dobu nevyhnutných revolučných zmien, ktoré vyciťujú a dávajú do pohybu i tie najširšie masy obyvateľstva, bez ktorých podpory by sa takéto niečo nemohlo vôbec udiať. Na druhej strane tu však máme hlboké znechutenie a rozčarovanie z porevolučného spoločenského a politického diania.

Prečo je tomu tak a čo všetko sa za tým vlastne skrýva?

Je nepochybné, že žijeme naozaj vo zvláštnom období, v ktorom sa akoby vo vzduchu vznášalo slovo „revolúcia“! Keď však to, čo visí vo vzduchu masy podporia a uskutočnia, časom dochádza k sklamaniu a horkému roztrpčeniu. Niečo preto niekde musí byť zlé a v niečom sa musí skrývať akási zásadná chyba!

Ľudia veľmi správne vyciťujú zásadnú nevyhnutnosť revolučných zmien, avšak oná revolúcia mala byť a má byť revolúciou úplne iného druhu. Má byť revolúciou ducha!

Má to byť uskutočnenie zásadnej revolučnej zmeny, avšak nie navonok, ale predovšetkým smerom do svojho vlastného vnútra! Je to doba, v ktorej má každý človek uskutočniť revolučnú zmenu seba samého! Revolučnú zmenu vlastného vnútorného života smerom k získaniu tých najvyšších, najvznešenejších a najušľachtilejších ľudských hodnôt.

Každý človek má teda revolučným spôsobom zušľachtiť svoje vlastné cítenie a myslenie. Jeho myslenie a cítenie, celý jeho vnútorný život má byť prestúpený iba hodnotami dobra, čestnosti, spravodlivosti, ľudskosti a ohľaduplnosti.

Ľudia sa majú stáť úplne inými! Novými a lepšími! Práve k tomuto nás nabáda revolučnosť doby! Práve týmto smerom sa mal taktiež udiať onen zásadný celospoločenský porevolučný pohyb, pretože jedine takýmto novým spôsobom myslenia a jednania môže človek vybudovať nové spoločenské pomery, zodpovedajúce jeho vlastnej vnútornej revolučnej premene. Jedine za takýchto okolností by po rokoch neprišlo sklamanie a rozčarovanie, ale tak všetkými doteraz márne očakávané celospoločenské dobro. Lebo jedine iný, vnútorne nový a lepší človek môže vybudovať nové a lepšie spoločenské pomery.

Revolučná zmena vonkajších pomerov, bez revolučnej zmeny vlastného vnútra však musí ľuďom časom nevyhnutne priniesť trpkosť a rozčarovanie. A to preto, lebo zmenili iba svoje vonkajšie pomery, kým vnútorne zostali stále takí istí. Keďže ale zostali vo svojom vnútri stále takí istí, v skutočnosti sa nezmenilo vlastne nič! Stále tu preto máme presne tú istú prázdnotu, tú istú chamtivosť, tú istú nečestnosť, nízkosť a nespravodlivosť, ibaže v inom šate. Pochopme predsa, že ak ľudia vnútorne zostávajú takými istými, nijakou kozmetickou zmenou vonkajších pomerov sa v skutočnosti nič nezmení. Alebo presnejšie povedané, zmení sa, ale len navonok, kým podstata zostáva stále taká istá.

No a to je práve tým dôvodom, pre ktorý dnes mnohí ľudia cítia rozčarovanie. Rozčarovanie, ktoré budú rovnakým spôsobom zanedlho pociťovať i ľudia na Ukrajine. Veď v podstate to inak ani nemôže byť!

Keď človek vidí hlasité skandovanie, keď vidí revolučné nadšenie, keď vidí hnev namierený proti niekomu, prerastajúci až do agresivity a násilia, a to všetko spojené s túžbou po zmene k lepšiemu chce sa mu hlasno zakričať: Ľudia, zmeňte seba samých! Práve k zeme seba samého zamerajte všetko svoje revolučné nadšenie! Zušľachtite a očistite svoje myslenie a cítenie! Naplňte ho dobrom, spravodlivosťou, čestnosťou, ohľaduplnosťou a čistotou! Staňte sa revolučným spôsobom úplne inými, lepšími a potom uvidíte, že sa začnú zlepšovať i vaše vonkajšie životné pomery a celkové dianie v spoločnosti.

Skutočnú a pravú revolúciu môžete totiž urobiť iba zvnútra navonok! Revolučnou zmenou iba čisto vonkajších pomerov bez zmeny seba samého nedosiahnete takmer vôbec ničoho. Veď ani nemôžete, pretože v zásade, v jadre sa vôbec nič nezmenilo. Lebo vy samotní ste sa vôbec nezmenili!

Svet stojí pred nevyhnutnosťou veľkej revolúcie! Nie však takej, akú sme vídali a vídame na televíznych obrazovkách, kde jedni bojujú proti druhým. Nemáme bojovať s inými, ale ten boj máme nasmerovať do svojho vnútra! Do vnútra nás samotných, proti našim vlastným chybám! Proti našej vlastnej nespravodlivosti, nečestnosti, nečistote, neušľachtilosti, bezohľadnosti a plytkosti. To je náš najúhlavnejší nepriateľ!

Svet stojí pred nevyhnutnosťou veľkej revolúcie! Revolúcie ducha! Pred nevyhnutnosťou revolučnej zmeny ľudského cítenia a myslenia! Pred nevyhnutnosťou revolučnej zmeny ľudského vnútorného života! Jedine takýto druh revolúcie ľuďom po rokoch neprinesie sklamanie, roztrpčenie a rozčarovanie ale naopak, toľko očakávaný rozkvet, vzostup a mier.

Jedine ten, kto dokáže pochopiť princíp skutočnej revolúcie a zrealizovať ho vo svojom vlastnom živote, jedine ten je človekom, ktorý prostredníctvom revolučnej zmeny vlastného vnútra a tým vlastne seba samého prispieva k zlepšeniu kvality života v našej spoločnosti i na celej zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

čt červenec 24, 2014 4:30 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Kde sa stratila Láska Božia? Citovat

Kde sa stratila Láska Božia?


Bežný kresťan vníma Stvoriteľa ako Lásku. Lásku všetko odpúšťajúcu a všetko milujúcu. Bežný kresťan preto nedokáže pochopiť, ako sa môžu so Stvoriteľom, ktorý je Láskou vôbec zlučovať pojmy ako posledný súd, alebo očista zeme, v ktorej budú od seba definitívne oddelení dobrí od zlých, aby tí dobrí mohli pokračovať v ďalšom živote a tí zlí nastúpili svoju cestu do zatratenia.

Aby pred tými zlými bola napokon definitívne zatvorená brána života a zostal im už len plač a škrípanie zubov. Aby boli polapení, poviazaní a vrhnutí to temnoty tak, ako sa to stalo zlým a neverným sluhom v podobenstve.

Takéto niečo sa zdá priemernému kresťanovi príliš tvrdé na to, aby to korešpondovalo s Láskou, za ktorú považuje Stvoriteľa, hoci na druhej strane sa v evanjeliách nachádza množstvo pomerne tvrdo a prísne formulovaných zmienok o tomto dianí.

Kde sa teda skrýva pravda? Je Stvoriteľ naozaj iba Láskou tak, ako ho vnímajú kresťania? Ale ako sa potom vysporiadať s tvrdými slovami o poslednom súde, ktoré možno nájsť v evanjeliách?

Skutočná pravda o podstate Stvoriteľa je žiaľ úplne iná, než ako ju vníma bežný a priemerný kresťan. Boh je naozaj Láskou, ale nie je iba ňou! Je, vždy bol a vždy aj bude zároveň Spravodlivosťou!

Stvoriteľ vo svojej dokonalosti tvorí nerozlučiteľnú jednotu Lásky a Spravodlivosti! Jeho Láska a jeho Spravodlivosť vládnu spoločne všetkému, čo jestvuje v tomto stvorení. Všetkému dianiu vo stvorení vládne milosrdná a všetko objímajúca Láska, ale zároveň nekompromisná a prísna Spravodlivosť. Dokonalosť tohto pôsobenia spočíva v tom, že nežnosť a krehkosť Lásky je ochraňovaná Spravodlivosťou a tvrdosť a prísnosť Spravodlivosti zjemňuje Láska.

Spravodlivosť je možné zobraziť ako zvislú čiaru, ako výstražnú čiaru nad bodkou výkričníka, alebo ako meč. Naopak, Lásku je možné vyjadriť čiarou horizontálnou, ktorá sa ako horizontála obzoru ochraňujúco klenie nad všetkým, čo jestvuje. No a horizontálny symbol Lásky a zvislý symbol Spravodlivosti spolu dovedna tvoria kríž. Rovnoramenný kríž Pravdy! Rovnoramenný kríž harmonického spolupôsobenia Lásky a Spravodlivosti, ktorý je vyjadrením dokonalosti Božej.

Boh je teda Láska a Spravodlivosť súčasne! Je dokonalou jednotou Lásky a Spravodlivosti!

Veľkou chybou kresťanského sveta však je, že Stvoriteľa nevníma takto komplexne, ale z jeho pôsobenia vyňal iba princíp Lásky, ktorý považuje za jediný. A práve z tohto dôvodu znejú bežnému kresťanovi cudzo slová o poslednom súde, plnom nekompromisnej prísnosti Božej.

Pre svoj vlastný, jednostranný pohľad to odmieta ako niečo, čo sa vôbec nezlučuje so Stvoriteľom, ktorého vníma len ako Lásku. Toto veľké nepochopenie sa v každodennom živote prejavuje tak, že keď ho postihne nejaké utrpenie, ktoré sa ho bezprostredne osobne dotkne, začne si zväčša klásť otázku: ako vôbec mohol Stvoriteľ niečo takéto dopustiť? Kde sa stratila jeho Láska?

Vo chvíľach ťažkých životných skúšok by však všetci ľudia mali vedieť, že ak v niečom, čím sú nepríjemným spôsobom atakovaní nenachádzajú princíp Lásky Najvyššieho, musia v tom hľadať jeho druhý princíp a síce, princíp Spravodlivosti! Tam, kde sa v človeku začína vynárať pochybnosť o Božej Láske, tam nech hľadá Jeho Spravodlivosť! Práve ňou samu Najvyšší v takejto chvíli prihovára! Tam nech potom hľadá spravodlivú odplatu za jeho vlastné, nesprávne predchádzajúce jednanie, pretože na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho musí každý z nás zaplatiť do posledného haliera za všetko zlé, čo kedysi vykonal.

Preto teda v utrpení, ktoré nás stretá a ktoré nemôžeme nijakým spôsobom zlúčiť s Láskou Najvyššieho musíme vidieť jeho Spravodlivosť. Spravodlivosť Stvoriteľa, na základe ktorej musíme, hoci niekedy aj veľmi bolestivo, prežívať všetky dôsledky nášho vlastného, predchádzajúceho nesprávneho jednania. Jednania, v ktorom sa naše myšlienky, naše city, naše slová, alebo naše činy v niečom protivili Božej Vôli, a teda boli zlé a nesprávne.

A negatívne dôsledky toho musíme potom na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho prežiť na vlastnej koži. Naplno prežiť na vlastnej koži, aby sme pochopili, že akékoľvek zlo, vykonané či už v myšlienkach, citoch, slovách, alebo činoch musí človeku priniesť iba zlo. Tak to vyžaduje Vyššia Spravodlivosť, ktorá každému neomylne prináša presne takú žatvu, aká bola jeho sejba.

Kto však koná dobro, koho myšlienky, city, slová a činy sú iba dobré a ušľachtilé, tomu sa naopak presne podľa toho istého zákona Spravodlivosti dostane iba dobra, šťastia a radosti.

Tam, kde teda človek uvidí niečo, čo sa nezlučuje s Láskou Najvyššieho nech hľadá jeho Spravodlivosť. Utrpenie stíhajúce ľudí je prejavom tejto Spravodlivosti, za ktorou musí človek hľadať odplatu za svoje vlastné, minulé pochybenia. Lebo za zlo nemožno očakávať nič iného ako zlo.

Keď teda vidíme nejakého trpiaceho človeka, keď ho vidíme plného bolesti, zlomeného a úbohého, mali by sme vedieť, že jeho stav, ktorý je nútený prežívať je iba nevyhnutným dôsledkom toho, že v minulosti nežil v nejakom smere správne a dobre. Že robil niečo, čo sa priečilo Vôli Najvyššieho a že za to teraz žne dôsledky.

Popri fyzickej, či akejkoľvek inej pomoci tomuto človeku by sa mu malo pomôcť aj tým, že sa mu povie pravda o podstate jeho utrpenia. Pravda o tom, že jeho utrpenie nie je dielom náhody, ale že je nevyhnutným dôsledkom jeho vlastného, zlého a nesprávneho jednania, priečiaceho sa Vôli Najvyššieho. Takýto človek by sa preto mal spätne pozrieť do svojej minulosti a pokúsiť sa nájsť svoju zlú vlastnosť, ktorou sa previnil. Mal by rozpoznať túto vlastnosť, či chybu a mal by sa ju snažiť odstrániť. Lebo každé utrpenie je v podstate iba zrkadlom, v ktorom dostávame príležitosť nahliadnuť na seba samého a spoznať svoje chyby, omyly, nedostatky a zlé sklony. Utrpenie nás k tomu nabáda a ukazuje nám k tomu cestu. Bez neho by to totiž väčšina z nás nikdy neurobila a naďalej by zotrvávala vo svojich chybách, omyloch a zlých sklonoch.

No a v tejto príležitosti spoznať prostredníctvom utrpenia svoje vlastné chyby a odstrániť ich sa skrýva milosrdenstvo. Milosrdenstvo dávajúce človeku novú šancu. Milosrdenstvo, ktoré je prejavom Lásky Najvyššieho a spočíva v prísľube nového, šťastnejšieho života, ktorý nás očakáva po spoznaní a odložení našich chýb, nedostatkov a zlých sklonov.

A na záver ešte jedna dôležitá skutočnosť. Nie všetko utrpenie v našom živote je prejavom Spravodlivosti Najvyššieho. Jestvuje totiž aj utrpenie, ktoré nám môžu spôsobiť ľudia na základe svojej slobodnej vôle. Utrpenie, ktoré spôsobujú jedni ľudia druhým iba na základe toho, že sa oni sami tak rozhodli. Že im to bolo umožnené prostredníctvom ich slobodnej vôle. Voči takémuto druhu utrpenia sa človek smie a má postaviť. Môže sa voči nemu brániť.

Naopak utrpenie, ktoré k nám prichádza z rúk Najvyššieho máme prijať a v jeho zrkadle hľadať a nájsť zlú vlastnosť, ktorú v sebe nosíme, ktorá nám naše utrpenie privodila a ktorú jen našou povinnosťou odstrániť.

Ako však rozlíšiť tieto dva druhy utrpenia? Poctivým nahliadnutím do seba samého a v prvom rade hľadaním svojich vlastných chýb! Toto vykonajme v prvom rade a o každom utrpení uvažujme predovšetkým ako o pohnútke k hľadaniu, nájdeniu a odstráneniu našich vlastných chýb. Jedine vtedy, ak by sme po poctivom a dôslednom hľadaní nič takéhoto nenašli, jedine vtedy môžeme pripustiť možnosť, že naše utrpenie je spôsobene zlou svojvoľnosťou iných ľudí.

Lebo človek má úplne opačnú tendenciu. Tendenciu hľadať chyby najskôr a predovšetkým v iných! To však nie je správne! Človek by sa mal naučiť hľadať chyby hlavne sám v sebe a až keby sa mu to ani po vážnom a poctivom hľadaní nepodarilo môže pripustiť, že sa na ňom dopustili krivdy iní ľudia, voči ktorým sa potom môže a má plné právo ohradiť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

út červenec 01, 2014 3:52 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Strach z posledného súdu Citovat

Strach z posledného súdu


Väčšina ľudí má strach zo svojej smrti a preto nechcú o nej ani len počuť. Mnohí veriaci majú strach z posledného súdu a preto tiež o tom nechcú nič počuť. Avšak naše naivné vyhýbanie sa nepríjemným skutočnostiam nemôže týmto nepríjemným skutočnostiam v nijakom prípade zabrániť. Budeme nimi konfrontovaní tak či tak, ibaže v prípade ustráchaného vyhýbania sa im absolútne nepripravení. A to bude len na našu vlastnú škodu, pretože ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Z tohto dôvodu by ľudia mali poznať pravdu. Pravdu o veľkom, prísnom a konečnom zúčtovaní, pred ktorý stojíme. O zúčtovaní vo stvorení, ktoré oddelí dobrých od zlých tak, ako sa oddeľuje kúkoľ od pšenice.

Že ide o vec vážnu a dôležitú dokazujú i evanjeliá. Lebo hoci slovo „evanjelium“ znamená „dobrá zvesť“, nebolo možné vyhnúť sa v nej množstvu zmienok o tomto dianí.

Už pred zahájením verejného účinkovania Ježiša Krista hovoril Ján Krstiteľ o sekere priloženej ku koreňom stromov a o tom, že bude vyťatý každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie. A príkladov či podobenstiev, kedy hovoril o týchto vážnych skutočnostiach samotný Ježiš je naozaj množstvo.

Za všetky spomeňme podobenstvo o rozumných a nerozumných pannách, z ktorých rozumné, čiže pripravené, alebo inými slovami spĺňajúce určité kritéria, budú začlenené medzi bytosti vo stvorení upotrebiteľné, kým nerozumné, čiže nebdelé a nepripravené, prídu o túto možnosť.

Alebo iné podobenstvo, v ktorom sa hovorí, že pri konečnom triedení pôjdu baránkovia – čiže dobrí do života a kozlovia – čiže zlí do záhuby.

A nakoniec, celé biblické zjavenie je predsa zakončené spisom s veľavravným názvom Apokalypsa. V ňom je tvrdými slovami opísaná perspektíva ľudstva, ignorujúceho zákony univerza.

Máme sa teda týchto vecí báť a vyhýbať sa im, alebo je omnoho rozumnejšie vážne sa nimi zaoberať a pripraviť sa na ne?

Ak totiž boli tieto skutočnosti ľudstvu sprostredkované práve takouto prísnou formou, tak v tom musíme hľadať nejaký, Svetlom chcený zmysel. A zmyslom toho je dôrazné upozornenie na to, čo nás čaká, ak sa nezmeníme a neprispôsobíme Vôli Stvoriteľa.

A zmenili sme sa? Žije ľudstvo podľa Zákonov Božích? Len sa pozrime vôkol seba, aká je realita. Na základe čoho máme právo dúfať, že sa vyhneme Bibliou predpovedaným udalostiam? Vari tých 2000 rokov od príchodu Krista nebol dostatočne dlhý čas na to, aby sme sa spamätali?

A keďže doba konečného zúčtovania sa stále viac približuje, nie je nič potrebnejšieho, ako hovoriť o týchto vážnych skutočnostiach. Aby sme sa v čase, ktorý nám ešte zostáva spamätali a vyšvihli na tú úroveň človečenstva, aká od nás bude v deň účtovania požadovaná. Buď to totiž dokážeme a uspejeme, ako tie múdre panny, alebo to nedokážeme a dopadneme ako panny nerozumné.

Posledný súd môžeme tiež pripodobniť maturitnej skúške. Vzorný študent, pravidelne sa pripravujúci na každý vyučovací deň s ňou určite nebude mať žiadne problémy. Menej vzorný študent, ktorý síce bral štúdium na ľahkú váhu, ale nakoniec si predsa len uvedomí vážnosť skúšky a napne všetky sily, aby zameškané dobehol, taktiež maturitu zvládne. Avšak ten, kto sa príliš nenamáhal počas celého štúdia a zotrvá vo svojej ľahkomyseľnosti až do poslednej chvíle, ten skúšku nezloží.

A tento posledný príklad ľahkomyseľného študenta je príkladom celého ľudstva, ľahkomyseľne a nepripravene kráčajúceho v ústrety „maturite“ vo stvorení, prehliadajúc a ignorujúc všetky upozornenia.

Najväčšou chybou, ba doslova previnením ľudí v tomto smere je ich ľahostajnosť. Ľahostajnosť a plytkosť ich prístupu k životu, k jeho pravým hodnotám a k naplneniu zmyslu vlastného bytia na zemi. Ich úsilie, túžby a ciele sa totiž v mnohom nelíšia od zvierat. A nakoniec aj zomierajú nevedomí ako zvieratá.

Ale človek je predsa len viac. Človek má stáť vo stvorení úplne vedome a v poznaní Zákonov, ktoré sú prejavom Božej Vôle napĺňať pravú hodnotu svojho človečenstva. Inak ho bude stíhať nešťastie za nešťastím, aby nakoniec všetko vyvrcholilo tak, ako je to zaznačené na posledných stránkach biblie v kapitole Apokalypsa.

Výstrahy formulované v Apokalypse však nie sú nemenným predurčením, ale iba varovaním pred tým, čo musí prísť, ak sa ľudstvo nevpraví do Zákonitostí Božej Vôle. Jedine keď toto dokáže, môže sa vyhnúť apokalypse.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá červen 06, 2014 6:37 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality Citovat

Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality


Tento text je určený predovšetkým mládeži, ktorá sa potrebuje správne zorientovať v problematike sexuality a ľudskej pohlavnosti, pretože to, čo jej v tomto smere môže ponúknuť súčasný svet je mätúce, dezorientujúce a pokrivené. Pretože účelom sexuality v súčasnom ponímaní je predovšetkým užiť si. Užiť si volne, neviazane a bez akýchkoľvek predsudkov.

Lebo vraj naše telo, ktoré nám patrí je iba naším vlastným majetkom a my si s ním môžeme robiť čo chceme. To znamená, že máme legitímne právo plne vyžiť jeho sexuálneho potenciálu pre vlastné potešenie. Či už v partnerskom vzťahu, alebo ak partnera nemáme vlastným seba uspokojovaním.

A aby sa v tom človek necítil nijako obmedzovaný, začína sa čoraz viacej negovať spojitosť sexuality s morálkou a etikou. Takýto prístup má však za následok rozklad a deštrukciu osobnosti človeka, alebo minimálne zastavenie a obmedzenie jeho jeho ďalšieho osobnostného vývoja. Lebo v skutočnosti je hlavným účelom pohlavnej sily práve osobnostný rast človeka, ku ktorému ale dochádza iba vtedy, ak je ľudská pohlavnosť krotená a usmerňovaná silným eticko morálnym prístupom k nej. V takomto prípade sa mohutný potenciál jej energie pretaví do rozvíjania osobnosti človeka, formujúc ho smerom k vyšším a ušľachtilejším hodnotám.

Pohlavná sila nemá byť teda vyplytvaná v telesnosti, ale orientáciou k vysokým mravným, morálnym a duchovným ideálom pretavená vo vysoko vyvinutú ľudskú osobnosť. Je to totiž presne tak, ako s každou energiou, napríklad tou elektrickou. Môžeme ňou svietiť a môže nám uľahčovať život prostredníctvom rôznych užitočných elektrických prístrojov, alebo ňou môžeme nabiť oplotenie okolo koncentračného tábora, či využiť ju na elektrické kreslo. Je to stále tá istá energia, záleží len na spôsobe jej využitia. Záleží iba na tom, či ju použijeme k pozitívnemu a budujúcemu účelu, alebo k účelu negatívnemu a deštruktívnemu.

Žiaľ, na tomto svete to funguje tak, že sa ľudský sexuálny potenciál sa obyčajne vybíja iba v pohlavnom pude. To je dnes považované za normálne a štandardné.

Ľudia prežívajú telesnú rozkoš a telesné radovánky a ich nadmiera im odčerpáva energiu, ktorá je v skutočnosti určená a má byť využitá k rozvoju ich osobnosti. To znamená, že tá istá pohlavná sila nás môže ľudsky a osobnostne nesmierne povzniesť, ak sme vo vzťahu k nej ochotní rešpektovať určité morálne a mravné kritériá. Alebo naopak, jej nesprávne, čiže nadmerné a neetické používanie môže spôsobiť zastavanie rozvoja našej osobnosti, keď takmer všetku silu jej potenciálu vybijeme podvoľovaním sa svojim telesným pudom.

Z tohto dôvodu je preto pre každého mladého človeka omnoho lepšie, ak začne s pohlavným životom čo najneskôr. Ak si svoju mladícku čistotu zachová čo najdlhšie, pretože tým vôbec nič nestráca ale naopak, iba nesmierne získava.

No a hodnotou, prostredníctvom ktorej je schopný človek čistým a ušľachtilým spôsobom zvládnuť vlastnú pohlavnosť je jeho túžba po čistej, veľkej a pravej láske. Túžba po čistej, veľkej a pravej láske k druhému človeku. Po láske, v ktorej sme schopní zabudnúť na seba samých a vidieť iba prospech a dobro milovanej osoby.

To je láska, ktorá má schopnosť poprieť osobný egoizmus a egocentrizmus až do takej miery, že za stredobod bytia, za ktorý dovtedy človek považoval iba seba samého začína považovať druhú osobu. Inými slovami povedané, človek sa naučí milovať druhého tak, ako seba samého, ba niekedy aj viac ako seba samého.

Nepripomína vám to niečo? Nepripomína vám to známe Kristové slová, aby sme sa naučili milovať svojho blížneho ako seba samého? Lebo jedine človek, ktorý toto dokáže sa stáva skutočne človekom, pretože bol schopný zbaviť vlastného egoizmu. Jedine takýto človek spĺňa Stvoriteľom stanovenú métu pravého človečenstva, pretože sa naučil milovať svojho blížneho ako seba samého.

No a prostriedkom k dosiahnutiu tejto méty je správne využite pohlavnej sily! Obrovský potenciál pohlavnej sily, skultivovaný morálnymi princípmi, ako je ušľachtilosť, čistota a túžba po pravej, veľkej láske môže totiž rozvinúť osobnosť človeka až k takému vysokému ideálu lásky, ktorá je schopná milovať iného človeka tak, ako seba samého. A je úplne jedno, či je to láska k mužovi, alebo k žene, k bratovi alebo sestre, k rodičom alebo deťom. Dôležité je, že práve prostredníctvom svojej lásky bol človek schopný zvíťaziť nad vlastným egoizmom a postaviť záujmy iných na úroveň záujmov svojich vlastných. Ak totiž toto niekto dokáže aspoň k jednému jedinému človeku, vzniká u neho predpoklad, že to bude schopný aplikovať i vo vzťahu k iným ľuďom. Že sa všetkých svojich blížnych naučí milovať presne tou mierou, akou má rád seba samého. Toto je zavŕšením osobnostného vývoja človeka a dosiahnutím ľudskej dokonalosti, stojacej na najvyššej priečke človečenstva.

No a práve k tomuto vysokému cieľu nás má a môže priviesť správne využitie obrovského potenciálu našej pohlavnej sily, ktorá bola každému človeku darované práve za týmto účelom.

Existujú však temné sily, ktoré si neželajú, aby človek dosiahol najvyššej úrovne svojho človečenstva. Sily, ktoré sa všemožne snažia aby zostal nevedomým o týchto veciach a potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhal v telesnej rozkoši a užívaní si. Preto je trendom dnešnej doby, aby mladí ľudí začínali s pohlavným životom čo najskôr, čo má za následok zastavenie, alebo prinajmenšom rapídne spomalenie ich ďalšieho osobnostného vývoja.

Existujú totiž temné sily, ktoré chcú, aby ľudia zostali trvalo menejcennými. Aby životný potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhali v telesnosti namiesto toho, aby sa prostredníctvom nej povzniesli k plnému rozvinutiu svojej osobnosti v duchu vznešenej, nesebeckej lásky, schopnej milovať svojho blížneho ako seba samého.

Možno si poviete že je to všetko iba výmysel. Že je to len určitá myšlienková konštrukcia, ktorej pravdivosť nemožno dokázať a ktorej buď človek verí alebo neverí.

Uveďme si preto konkrétny príklad z histórie národov, kultúr a civilizácií. V dejinách môžeme totiž vidieť veľké množstvo stále sa opakujúcich vzostupov a pádov, ktoré sa udiali v priamej úmernosti k etickému a morálnemu, alebo neetickému a nemorálnemu vzťahu k ľudskej sexualite. Vždy na začiatku novo vznikajúcich národov a civilizácií boli totiž badateľné určité zdravšie, etické a morálne kvality, vyznačujúce sa prostotou, jednoduchosťou a prirodzenosťou. Presne takto to bolo napríklad v rannom období rímskej ríše, čo malo za následok jej prudký vzostup. To čistejšie, zdravšie, prirodzenejšie a ušľachtilejšie sa výraznejšie prejavovalo nie len vo vzťahu k sexualite, ale i vo vzťahu ku všetkému ostatnému dianiu v spoločnosti.

Ale pozrime sa na rímsku ríšu na jej konci. Všade bolo plno nemorálnosti, neviazanosti, skazenosti a túžby čo najviac si užiť, až nakoniec strata takmer všetkých morálnych a mravných mantinelov rímsku ríšu vnútorne celkom rozvrátila. Dá sa teda jednoznačne konštatovať, že jednou z hlavných príčin jej zániku bola všetko prestupujúca a všetko devalvujúca mravná skazenosť.

Kto sa z tohto uhľa pohľadu pozrie na historický vývoj rôznych národov a kultúr zistí, že v podstate všade to prebehlo obdobným spôsobom. A nakoniec, možno ani nebude musieť ísť príliš hlboko do histórie. Úplne postačí, ak sa pozorne rozhliadne okolo seba a uvidí, že i súčasná kríza má presne tie isté korene. Uvidí, že aj dnes prežívame stratu hodnôt, spojenú s devalváciou cti, spravodlivosti, ušľachtilosti, ľudskosti a celkového morálno etického prístupu k životu. Uvidí súčasné, čoraz výraznejšie uvoľňovanie mravov a morálky, uvidí temný rozkvet nehanebnosti a vyzdvihovania telesnosti. Uvidí, ako všade vládne nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, neľudskosť a ešte mnoho iných negatívnych vecí, jednoznačne svedčiacich o veľkom úpadku ducha človeka, ktorého morálny rozklad zapríčinil okrem iného i nesprávny postoj k potenciálu vlastnej pohlavnosti. K potenciálu, ktorý z tohto dôvodu nepôsobí konštruktívne a budujúco tak ako má, ale deštruktívne a zničujúco tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ v histórii.

Ak preto nechceme, aby to všetko dospelo až k úplnej deštrukcii, bolo by načase poučiť sa a využiť konečne obrovský potenciál ľudskej pohlavnosti čistým a ušľachtilým spôsobom k pozdvihnutiu jednotlivcov, národov i celej našej civilizácie.

PS. Účelom tohto článku nie je vyzdvihovanie celibátu, ale predovšetkým ušľachtilého a čistého prístupu k sexualite, a to v každej situácii.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

po květen 12, 2014 7:28 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Sila celku zvitazi! Citovat

Sila celku zvíťazí!


Kto podporuje prospech celku, kto napomáha k zveľaďovaniu a k pozdvihovaniu celku, ten je sám celkom podporovaný. Za takýmto človekom stojí nesmiernosť sily celku, ktorá ho podporuje a urovnáva mu všetky jeho životné cesty. Ak totiž človek podporuje celok, on sám stojí v sile a podpore celku a môže prostredníctvom nej úspešne zdolávať aj tie najväčšie prekážky.

Ľudia tohto sveta sa však z pôsobenia pre prospech celku vyčlenili svojim egoizmom. Egoizmom, hľadiacim iba na prospech seba samého.

Áno, väčšina toho, čo ľudia tejto zeme robia je robené iba pre ich osobný prospech. Práve takéto uvažovanie je základom všetkých ich snáh. Ak totiž ich snaženie aj prinesie úžitok niekomu inému, je to spravidla iba vedľajší produkt. Je to len určitý nevyhnutný prostriedok k dosiahnutiu konečného a rozhodujúceho cieľa a síce, prospechu seba samého. Práve takáto je skutočná a reálna vnútorná motivácia ľudí tejto civilizácie.

Lekár teda nelieči predovšetkým preto, aby pomáhal trpiacim, ale hlavne preto, aby si dobre zarobil. Politik nejde do politiky preto, aby slúžil národu, ale aby predovšetkým obohatil sám seba. Podnikateľ nepodniká preto, aby priniesol osoh spoločnosti a poskytol ľuďom živobytie. Podniká predovšetkým preto, aby hlavne on sám čo najviac zarobil a čo najrýchlejšie zbohatol. A tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, veľká česť tým nemnohým výnimkám.

Ak budeme k sebe naozaj úprimnými musíme uznať, že nie to pozitívne, nie to prinášajúce dobro celku je základným motívom všetkého nášho jednania ale žiaľ, je ním to menej pozitívne, to zištne egoistické, čo hľadí predovšetkým na prospech seba samého.

Takýmto princípom vnútorného nastavenia sa však človek vyčleňuje z jednoty celku. Svojim egoizmom sa stavia mimo neho, pretože jeho vlastné dobro je pre neho dôležitejšie, ako dobro všeobecné. Takýto jedinec totiž zväčša neváha postaviť sa proti záujmom celku a poškodiť ich vždy, keď z toho môže mať nejaký prospech a osobné výhody. Prednostným preferovaním egoistických záujmov svojho osobného „ja“ sa teda dostáva do konfliktu so záujmami celku a poškodzuje ich. Jednoducho povedané, stáva sa škodcom!

Človek pri všetkom tom čo robí teda nezohľadňuje záujmy a prospech iných ľudí, záujmy a prospech prírody, zvierat, rastlín a stromov, nezohľadňuje prospech a záujmy vody, vzduchu a zeme. Človek nad toto všetko nadradil iba svoje vlastné záujmy a to aj za cenu toho, že tým spôsobí škodu iným ľuďom, zvieratám, stromom, vode, vzduchu, či zemi. Človek neváha, a s väčšou alebo menšou mierou bezohľadnosti svojho egoizmu sa obracia proti všetkému. Z bezohľadnosťou prospechárstva svojho egoizmu sa stavia proti celku ako jeho škodca a nepriateľ.

Avšak keby takto konali hoci aj úplne všetci na zemi, sila celku, o ktorého veľkosti nemáme ani len tušenia zostane vždy neporovnateľne väčšou, ako jeho časť, ktorú predstavuje celé ľudstvo. A táto ohromná sila, proti ktorej sa ľudia vo svojom egoistickom zmýšľaní postavili stojí teraz nepriateľsky proti nim. Nepodporuje ich a nepomáha im, ako by tomu muselo nevyhnutne byť, keby vo všetkom svojom konaní vždy zohľadňovali predovšetkým záujmy celku. Keďže však takto nečinia, stojí ohromná sila celku stvorenia voči ním v tichom, nechápavom očakávaní, v ktorom pomaly narastá jej nepriateľstvo voči človeku. Vo všeobsiahlosti celku stvorenia je totiž očakávané, že ľudstvo nakoniec predsa len precitne a spozná svoj fatálny omyl.

Avšak každým nadchádzajúcim dňom, v ktorom naďalej zotrvávame vo svojom egoizme rastie nepriazeň a odpor celku voči nám. Tento celok sa totiž nemieni nechať trvalo poškodzovať. Je ochotný dlhodobo, hoci aj celé stáročia čakať na zmenu k lepšiemu, ak ale k tejto zmene nedochádza, kalich trpezlivosti raz pretečie a nesmiernosť sily celku sa nakoniec obráti voči tým, ktorí ho poškodzovali a stavali sa proti nemu.

Bude to niečo podobného, ako keď v ľudskom organizme začne hlodať nejaká infekcia. Telo zmobilizuje svoje ochranné mechanizmy, ako napríklad biele krvinky a vyšle ich na postihnuté miesto, aby infekciu zlikvidovali.

A tak aj ohromný organizmus celku tohto stvorenia bude nútený zaktivizovať svoje obranné mechanizmy a vyslať ich, aby zlikvidovali zhubnú infekciu egoizmu na zemi. A celok v jeho obrovskej moci a sile zničí všetko a všetkých, ktorí ho dlhodobo poškodzovali, čo je nanajvýš logické a absolútne legitímne. Z tejto očisty organizmu celku stvorenia môžu vyviaznuť a vyviaznu len tí, ktorí sa naučili zohľadňovať jeho záujmy. Ľudia, ktorí pri všetkom čo robia zohľadňujú aj prospech a záujmy iných ľudí, záujmy zvierat, stromov, prírody, vody, vzduchu a zeme. Iba takýto ľudia majú trvalé miesto vo stvorení, pretože sú prínosom pre celok. Iní v ňom miesto nemajú! A čas, ktorý im bol doteraz darovaný im bol poskytnutý len preto, aby pochopili, nahliadli a spoznali omyl vlastného egoizmu a zmenili sa k lepšiemu. Ak to nepochopia a nezmenia sa, budú obrannými mechanizmami celku odstránení ako škodlivá infekcia.

Ten, ktorému celok stvorenia patrí a je jeho Tvorcom vyslal pred 2000 rokmi na zem svoje posolstvo prostredníctvom vlastného Syna, aby sa ľudia naučili milovať svojho blížneho ako seba samého. Inými slovami povedané, aby sa popri svojich vlastných záujmoch naučili zohľadňovať i záujmy iných ľudí a prihliadať na ne. Práve toto je totiž prvý a rozhodujúci krok na ceste zohľadňovania záujmov celku stvorenia.

Ľudstvo však doposiaľ neuskutočnilo ani tento prvý krok a to, čo na zemi bujnelo a rozmáhalo sa bol len ich egoizmus, hľadiaci iba na prospech seba samého a to aj na úkor iných. Kalich trpezlivosti však už preteká a každý, kto takýmto spôsobom zmýšľa a jedná bude ako škodlivá infekcia odstránený z celku stvorenia. Je už totiž čas, aby v ňom konečne zavládlo zdravie a harmónia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

so duben 26, 2014 6:35 am
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

John napsal:
Nevim, jestli by to byl trest nebo odmena

Nejspíš sranda.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

so duben 26, 2014 12:19 am
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Tom_c napsal:


John napsal:
Myslim, ze s novou kolekci v Bibione/Brixenu by po nem nebylo ani pamatky.


Že ty s tím Brixenem už dostaneš na zadek? Very Happy


Nevim, jestli by to byl trest nebo odmena Laughing
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

út duben 22, 2014 8:11 pm
Autor Zpráva
Tom_c
guru++


Založen: 20.6.2013
Příspěvky: 936

Předmět: Citovat

Václav napsal:
To Ti teda fakt pěkně děkuju, úplně vidím Tomouše, jak se mi roztahuje v trafice, láduje se Snickerskami, listuje v módních magazínech a fotí si iPhonem články o Džambulce... Rolling Eyes


Tady si zas někdo moooc věří. Roztahoval bych se u tebe v práci, kdyby to bylo v kanceláři prezidenta ECB a klopil bych do sebe kaviár z běluhy a zapíjel ho Proseccem. Trafika se Snickerskama není zdaleka můj rajón..

John napsal:
Myslim, ze s novou kolekci v Bibione/Brixenu by po nem nebylo ani pamatky.


Že ty s tím Brixenem už dostaneš na zadek? Very Happy
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 4:47 pm
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

John napsal:
...by po nem nebylo ani pamatky.

Takový optimista nejsem. Všude obaly od tyčinek, časopisy upatlané od čokolády, z kasičky vyrabovaná eura, tugriky a karbovance...
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 3:34 pm
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Václav napsal:
John napsal:
Ja zil v presveceni, ze mas jen stanek pns, kde je misto jen akorat.. Very Happy

Ve stánku jsem začínal, teď už jsem pěkně v teple a pohodlí, odkud bych Tom_cáka nedostal ani párem volů! Sad

Myslim, ze s novou kolekci v Bibione/Brixenu by po nem nebylo ani pamatky.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 11:34 am
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

John napsal:
Ja zil v presveceni, ze mas jen stanek pns, kde je misto jen akorat.. Very Happy

Ve stánku jsem začínal, teď už jsem pěkně v teple a pohodlí, odkud bych Tom_cáka nedostal ani párem volů! Sad
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 10:52 am
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Václav napsal:
, jak se mi roztahuje v trafice..:


Ja zil v presveceni, ze mas jen stanek pns, kde je misto jen akorat.. Very Happy
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 9:56 am
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

John napsal:
Tomiku, prece jen nejsem si tak blizky s Vaclavem jako ty... Laughing

To Ti teda fakt pěkně děkuju, úplně vidím Tomouše, jak se mi roztahuje v trafice, láduje se Snickerskami, listuje v módních magazínech a fotí si iPhonem články o Džambulce... Rolling Eyes
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

ne duben 20, 2014 12:33 am
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Tom_c napsal:
John napsal:
Mel bys mit odpoved, ale nerozumim tomu, jak se s tim pracuje tady... Rolling Eyes


To je dobre! Na ty Vaclavovy uchylo-oplzlosti je lepsi nereagova Very Happy


Tomiku, prece jen nejsem si tak blizky s Vaclavem jako ty... Laughing
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

so duben 19, 2014 10:52 pm
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

Tom_c napsal:
Na ty Vaclavovy uchylo-oplzlosti je lepsi nereagova Very Happy

Taky myslím. Vždycky, když si po sobě něco přečtu, je mi špatně...
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

so duben 19, 2014 9:29 pm
Autor Zpráva
Tom_c
guru++


Založen: 20.6.2013
Příspěvky: 936

Předmět: Citovat

John napsal:
Mel bys mit odpoved, ale nerozumim tomu, jak se s tim pracuje tady... Rolling Eyes


To je dobre! Na ty Vaclavovy uchylo-oplzlosti je lepsi nereagova Very Happy
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

so duben 19, 2014 12:36 am
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Vaclave, musim te zklamat, ja to ani necetl. Laughing
Mel bys mit odpoved, ale nerozumim tomu, jak se s tim pracuje tady... Rolling Eyes
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá duben 18, 2014 12:46 pm
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

Honza napsal:
Myslím, že Fortis bude nejspíš právník. Dokáže úplně jednoduchou myšlenku popsat na celou stránku a zamotat to tak, aby tomu nikdo pořádně nerozuměl. Smile

Právníci píšou za peníze - proto tak dlouze...
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá duben 18, 2014 12:40 pm
Autor Zpráva
Honza
šaman


Založen: 25.3.2007
Příspěvky: 4647
Bydliště: Čechy

Předmět: Citovat

Myslím, že Fortis bude nejspíš právník. Dokáže úplně jednoduchou myšlenku popsat na celou stránku a zamotat to tak, aby tomu nikdo pořádně nerozuměl. Smile
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá duben 18, 2014 11:06 am
Autor Zpráva
Václav
šaman


Založen: 13.1.2010
Příspěvky: 3597
Bydliště: Praha

Předmět: Citovat

John napsal:
Brilantni fortisi! Laughing

To jsi mne, Johne, překvapil. Laughing Co je podle Tebe brilantnější: nepůvodnost a vyčpělost myšlenek, nadměrná délka textů, nebo vlezlost, s níž jsou fortisovy texty rozmisťovány po všech možných serverech? Také dumáš, jako já, jestli "tímto zásadním, přelomovým obdobím" fortis míní období globálního oteplování?

BTW: máš ode mne ve schránce soukromou zprávu.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá duben 18, 2014 12:21 am
Autor Zpráva
John
guru+


Založen: 4.10.2009
Příspěvky: 839

Předmět: Citovat

Brilantni fortisi! Laughing
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

čt duben 17, 2014 7:00 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: O ceste k lepsi budoucnosti Citovat

O cestě k lepší budoucnosti

V dnešní hektické době je někdy velmi důležité najít si alespoň chvilku času a zamyslet se, kam všechno kolem nás vlastně směřuje. Ať už ono všudypřítomné přepjaté pracovní úsilí, nebo i život sám. A právě závažnost následujících řádků by měla být podnětem k takovému hlubšímu zamyšlení, podnětem určeným všem lidem, kteří se již nechtějí nadále nevědomě a bezmyšlenkovitě hnát kamsi do neznáma.

Vzestup a pád! Dva pojmy, od dávnověku až po současnost neodlučitelné spojeny s historií lidstva! Starověký Egypt, řecká civilizace, římská říše, fašismus, komunismus a množství jiných příkladů. Vzestup a dříve či později, se železnou jistotou pád!

A tak i v dnešní době usilovně a za mnohého osobního i celospolečenského strádání budujeme systém, který je v historickém kontextu vývoje lidské civilizace mnohými považován za nejdokonalejší. Je to ale skutečně pravda? Jsou principy, o které se opíráme natolik samy v sobě zdravými a životaschopnými, abychom mohli bez obav vyloučit osud, jaký postihl všechny dosavadní snahy lidstva po dokonalém uspořádání společenských poměrů? Je patrná alespoň jistá míra zdravé životaschopnosti, ať už v oblasti ekonomiky, v oblasti vzájemných vztahů mezi lidmi, mezi národy, nebo ve vztahu k přírodě, která by opravdu mohla zaručit trvale udržitelný rozvoj? Žel hluboce zvážena a upřímná odpověď nebude jistě příliš povzbudivá.

Pouze slepý a od reálného života zcela odtržen člověk si totiž nemůže nevšimnout nadmíru negativity, valící se na nás v každodenním životě ze všech stran. Neustálý stres a tlak ekonomických ukazatelů, dychtivá honba po zisku za jakoukoliv cenu, vyhrocená touha po sebeuplatnění a užívání života, rozvrat vztahů v rodinách, v přátelstvích i v zaměstnání, násilí, nemravnost a zoufalství, mající podobu závislosti na alkoholu, či drogách a mnoho, mnoho jiného! Žel až příliš očividná přítomnost těchto negativ, kterými je současná společnost beznadějně přerostlá musí vyvést z omylu každého, kdo by snad chtěl předpokládat, že právě stávající systém bude první světlou výjimkou v dějinách lidské civilizace, která neskončí pádem!

V uvědomění si této skutečnosti je neobyčejně smutné pozorovat nynější, velké celonárodní úsilí, úzce ohraničené pouze touhou po materiálním blahobytu a růstu, úsilí, které vzhledem k množství zla, pevně zakořeněného do struktury společnosti ničím výrazně nepřevyšuje standard všech dosavadních snah lidstva a proto i směřuje ke stejnému osudu. Se zdravou mírou odpovědnosti vůči vlastní budoucnosti by proto mělo být prvořadým zájmem každého jednotlivce i celého národa úsilí o poznání příčin, které tento historický, pravidelně se opakující jev způsobují, jako i snaha o hledání cesty skutečného, reálné udržitelného rozvoje.

Je ale paradoxní, že správná cesta zdravého vývoje byla lidstvu ukázána už dávno! Je to cesta poznání, pochopení a respektování Zákonů universa! Zákonů, které byly činnými při vzniku vesmíru, trvale ho udržují a budou plně funkčními i dávno po zániku naší planety. Tyto Zákony nezahrnují pouze oblast fyzického světa, ale stejně i oblast mezilidských vztahů i nejvnitřnější svět individuálního, osobního myšlení a cítění.

Žel lidé, domnívajíce se, že oni jsou těmi nejmoudřejšími a proto ignorujíc všechny tyto skutečnosti hledali vždy své vlastní cesty, vlastní zákony a vlastní vize optimálního vývoje. A tak zcela logicky, nezahrnující do svých úvahách principy trvalého charakteru, nesly v sobě všechny jejich dosavadní snahy už od začátku pečeť nestálosti a dočasnosti. Zatímco však zákony lidské nebudou totožnými se Zákony univerza, nedojde, protože prostě ani nemůže dojít k zahájení trvalého a bezpečného vývoje, schopného přivodit štěstí, mír a spokojenost obyvatelstva. Proto by určitě stálo za námahu opravdu vážně osobní i celospolečenské úsilí o pochopení a cílené využití zmíněných vyšších, trvalých principů. Stálo by za námahu jejich pochopení a následné využití v ekonomice, hospodářství, politice, zákonodárství, zdravotnictví, školství a všech ostatních oblastech života společnosti.

Protože pokud necháme i nadále běžet vše bez změny, dospěje to zaručeně tam, kam vždy dosud - k pádu! Stále však máme ještě čas k zamyšlení ak potřebné reformě! Pokud ho ale promarníme, nemůžeme očekávat nic jiného, ​​než dramatický vývoj událostí směrem k národní a celosvětové krizi. A následky takové krize by mohly být v našem 21. století nepředstavitelné!

Z tohoto důvodu byl angažovanými jednotlivci, znalými všech těchto závažných skutečností sestavený materiál s názvem " Zákony pro život na zemi ", určený k pomoci lidem současné doby. Obsahuje ucelený výklad principů, jejichž začleněním do všech oblastí života společnosti může být dosaženo soulad se Zákony univerza a zahájeno budování dokonalejšího, trvale a bezpečně se vyvíjejícího společenského systému.

V zmíněném materiále se hovoří o způsobu myšlení a jednání lidí, který se musí opírat o znalost a respektování vyšších zákonitostí, má-li být člověk ve svém životě skutečně úspěšný a jestliže chce, aby se mu jeho dílo dařilo. Pokud totiž tyto vyšší zákonitosti nebude znát a nebude respektovat, vznikne z toho právě takový zmatek, chaos a úpadek, jaký prožíváme dnes. Záleží však pouze na nás, zda jsme ochotni tuto pomocnou ruku akceptovat, nebo ne. Zda jsme ochotni alespoň hlubšího zamyšlení se, nebo i případného vyvození důsledků pro naše další jednání - v zaměstnání či v osobním životě.

Třeba si totiž uvědomit, že všechny naše rozhodnutí jsou nezbytně spojeny s odpovědností! Odpovědností za sebe, za své nejbližší okolí i za budoucnost našich vlastních dětí! Popřejme si tedy, aby se každý z nás dokázal v tomto zásadním, přelomovém období rozhodnout správně a aby pak zákonitý zpětný dopad důsledků jeho rozhodnutí na něj samotného mohl být pouze dobrý a příznivý. Takovým však může být jedině tehdy, pokud své myšlení, cítění a jednání dokáže postavit do souladu se Zákony univerza.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

po březen 24, 2014 7:45 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Z dávnych egyptských mystérií... Citovat

Z dávnych egyptských mystérií...


Tento text, hovoriaci o zmysle ľudskej existencie bol inšpirovaný pradávnym vedením staroegyptskej kasty kňazov Hórovho oka a doplnený najnovšími duchovnými poznatkami.

Bytie človeka je zasvätené jeho duchovnému vývoju. Prostredníctvom tohto vývoja dochádza k jeho prerodu z animálnej bytosti, uznávajúcej iba zákonitosti vlastného ega v nesmrteľnú bytosť, ktorej je dovolené kráčať po cestách, nachádzajúcich sa za hranicami bežných smrteľníkov.

Ľudská duša sa opakovane vteľuje na zem a človek tak pokračuje v procese postupného zdokonaľovania, stanoveného Stvoriteľom. Duša vstupuje do rôznych tiel, zakladá rodiny, objavuje sa v rôznych epochách a na rôznych miestach, zažíva rôzne ekonomické podmienky a zdravotné komplikácie.

K týmto opakovaným reinkarnáciám dochádza na zemi, zatiaľ čo slnečná sústava sa pomaly otáča okolo centra galaxie. Behom tohto času je zem i myseľ človeka ovplyvňovaná rôznymi druhmi energií súhvezdí, ktoré podobne ako ročné obdobia určujú nevyhnutné podmienky pre jeho rozvoj.

Osud, ktorý musíme prežívať je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Musíme ho prežiť, aby sme sa poučili.

Používaním slobodnej vôle v situáciách ktorým musíme čeliť sa učíme, aké dôsledky majú naše rozhodnutia.

Pravdu nachádzame na základe porovnávania dôsledkov našich rozhodnutí. Tie nám prinášajú prežívanie protichodných extrémov dobra a zla. Tak zakusujeme bolesť i radosť, šťastie i nešťastie, pokoj a nepokoj, zdravie a chorobu, dostatok a nedostatok, aby sme na základe ich vzájomného porovnávania spoznali silu a hodnotu lásky, dobra, spravodlivosti a ušľachtilosti.

Takto, život za životom človek prechádza procesom duchovného zdokonaľovania. Zakaždým sa narodí múdrejší, viac rešpektujúci a tolerantnejší, pokiaľ neukončí svoj cyklus a nestane sa nesmrteľným nadčlovekom.

V okamihu osvietenia si uvedomuje logický sled nevyhnutnosti všetkých svojich minulých životov, ktoré prežil a zároveň v ňom vystáva poznanie umenia žiť na základe všetkých omylov, ktoré spáchal. Spoznáva, že práve toto bola jeho osobná a jedinečná cesta k zavŕšeniu a naplneniu zmyslu jeho existencie. V mieri a harmónii šíri lásku a získava prístup k vyššej moci a ďalšej fáze svojho vývoja vo vyššom stupni reality.

Jeho vývoj na tejto zemi je zavŕšený a zmysel jeho pozemského bytia naplnený. Človek dokázal prekonať svoju animálnu, egoistickú prirodzenosť a stať sa bytosťou milujúcou a pomáhajúcou všetkému vo stvorení. Tým sa navždy oslobodil z nevyhnutnosti znovuvteľovania na túto zem a stal sa hodným života vo vyššej, duchovnej realite bytia.

Proces duchovného zdokonaľovania ľudí však nie je nekonečný. Je nevyhnutne naviazaný na dĺžku trvania pozemskej hmotnosti, ktorá tak ako vznikla raz rovnako aj zanikne. Duchovný vývoj človeka sa preto musí vtesnať do tohto časového obdobia.

Plynutím času sa teda pomaly približujeme k hranici, na ktorej bude ďalšia možnosť vývoja na tejto zemi zastavená. K času, kedy bude musieť pozemská pláň vydať všetky svoje plody.

Kristus nazval tento deň dňom príchodu Ženícha. Ženích príde, aby všetkých pozval na hostinu. Aby ich pozval do inej, vyššej reality bytia. Toto pozvanie však bude určené iba pripraveným. Iba tým, ktorí sa dokázali stať bytosťami dostatočne spravodlivými, dobrotivými a milujúcimi, napomáhajúcimi všetkému vo stvorení. To sú oné múdre panny, ktorým bude Ženíchom povolený vstup na hostinu.

Každý človek, ktorý ale tejto úrovne nedosiahol a zostal viac alebo menej verný svojej pôvodnej, animálno egoistickej prirodzenosti, každý takýto človek bude z možnosti vstupu na hostinu vylúčený a poslaný naspäť, aby si doplnil chýbajúce kvality.

Avšak nastávajúci rozklad zeme už týmto ľuďom neposkytne dostatočný časový priestor, aby zameškané ešte dohnali. A tak človek, zviazaný s hmotnosťou zeme, ktorá raz vznikla a preto musí raz aj zaniknúť, bude musieť byť podrobený osudu všetkého, čo je hmotné a s hmotnosťou spojené. Bude musieť byť podrobený rozkladu a zániku vlastného, animálno egoistického „ja“, ktoré sa nedokázalo v určenom časovom období trvania hmotného sveta správne duchovne vyvinúť.

Tak má teda každý človek slobodne na výber. Na výber medzi životom a smrťou! Medzi večným životom vo vyššej realite ducha alebo medzi smrťou jeho nedostatočne vyvinutej, animálno egoistickej osobnosti, rovnajúcej sa definitívnemu vymazaniu z knihy života. Táto definitívna záhuba osobnosti človeka je totožná s večným zatratením.

Je to však niečo úplne iného, ako bežná fyzická smrť. Tá býva len prechodom do inej roviny bytia, ktorá tvorí akúsi čakaciu dobu pre ďalšie pozemské vtelenie, v ktorom máme na zemi duchovne dozrievať. Obyčajnej fyzickej smrti sa preto netreba vôbec obávať. Je to len nevyhnutný krok na ceste nášho postupného duchovného zdokonaľovania.

Toho, čoho by sa však mal obávať každý človek je smrť duchovná. Definitívna záhuba, ktorá ho musí postihnúť ak bol lenivý a nestihol sa včas správne duchovne vyvinúť. Preto nebude môcť byť, ako oných päť nerozumných panien, vpustený na blížiacu sa hostinu. Tomuto vážnemu riziku sme vystavení všetci a preto by sme sa mali snažiť vyvarovať sa ho zvýšením dôrazu na svoj vlastný, osobný, individuálny duchovný vzostup.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

čt únor 20, 2014 6:49 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Ako bude zem očistená od zla? Citovat

Ako bude zem očistená od zla?


Takto to dnes chodí – hovoria ľudia a fatálne sa zmierujú s mnohostrannými prejavmi zla. Zlo sa stáva samozrejmosťou a niečím úplne normálnym. Zmierujeme sa s nečestnosťou, nepoctivosťou, nespravodlivosťou a prispôsobujeme sa im. Je len málo takých ktorí veria, že zlo na tejto zemi môže byť zničené. A predsa, aj keď sa to zdá neuveriteľné, zničené bude! A predsa padne, hoci dnes to málokto považuje za možné! Ako k tomu dôjde?

V každom človeku, nech je už akokoľvek zlý sa vždy nachádza predsa len niečo dobrého. Každý z nás má okrem temných osudových vlákien, ktoré si tká svojou náklonnosťou ku zlému i svetlé vlákna chcenia k dobrému.

K zničeniu zla na zemi dôjde zvýšeným vyžarovaním Svetla do všetkých osudových vlákien ľudí, ktoré si utkali svojim myslením a jednaním. Žiara, tlak a neuveriteľným spôsobom zvýšená sila sa teda vleje do absolútne všetkých osudových vlákien dobrého i zlého chcenia ľudí tejto zeme.

Odolať tejto žiare, tomuto tlaku a tejto sile však budú môcť iba pevné vlákna dobrého chcenia! Iba pevné a silné osudové vlákna vytvorené človekom, usilujúcim o dobro, čestnosť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Tieto vlákna, posilnené nebývalou silou potom zosilnejú ešte viac a takéhoto jedinca doslova vymrštia smerom k Svetlu tak, ako napnutá tetiva luku vymrští šíp. Každý takýto človek bude prudko povznesený k Svetlu v ústrety šťastiu, mieru a radosti. Na rozdiel od ostatných sa tým vyhne mnohým nebezpečenstvám, od ktorých zostane uchránený.

Čo sa však stane s ľuďmi, ktorí síce majú dobré chcenie, ale žiaľ nie až také silné? Ktorých vlákien dobrého chcenia je preto len veľmi málo a sú slabé?

Slabé vlákna nemôžu odolať zvýšenému tlaku, sile a žiare Svetla a preto sa potrhajú! Potrhajú sa a zhoria, lebo chcenie k dobrému u dotyčného človeka síce jestvovalo, ale nebolo silné. Bolo iba slabé a tieto slabé vlákna neboli schopné vydržať zvýšenie vyžarovania sily Svetla.

Človek, ktorý nevyvinul dostatočnú intenzitu dobra, čoho dôsledkom boli iba slabučké vlákna jeho dobrého chcenia, ktoré preto neboli schopné odolať tlaku sily Svetla, takýto človek zostane potom zviazaný už len so svojimi temnými osudovými vláknami. Zostane tak vydaný napospas temnote! Napospas zlu, ktoré bolo u neho prevažujúce a nakoniec aj prevážilo, i keď tento človek mal v sebe aj niečo dobré. To dobré v ňom však žiaľ nebolo dostatočne silné, aby odolalo zvýšenému tlaku Svetla, ktorý čoskoro obopne túto zem.

Dobro bude teda povznesené a zlo zahubí všetkých, ktorí s ním zostanú spojení svojimi osudovými vláknami. Stane sa tak preto, lebo Svetlom posilnené nebudú len svetlé vlákna dobrého chcenia, ale i temné vlákna zlého, nečistého, nespravodlivého a neušľachtilého myslenia a jednania ľudí. Kým však to dobré čaká prostredníctvom zvýšenej sily Svetla povznesenie, to zlé sa vzájomne zhlukne a zhustí natoľko, že vo vystupňovanej zlobe roztrhá samo seba. Lebo len v dobre a ušľachtilosti je možný trvalý vývoj bez konca, kým vrcholom zla, vystupňovaného silou Svetla až na maximum je sebazničenie.

Takto teda zvíťazí dobro a bude zničené zlo na zemi. Spôsobí to sila vyžarovania Svetla a sila odolnosti osudových vlákien nášho dobrého chcenia, ktoré alebo odolajú, alebo budú roztrhnuté.

Aby teda človek obstál a nemusel byť zahubený, mal by v sebe vedome pestovať silné chcenie k dobrému. Mal by začať dbať o to, aby jeho myslenie a celý jeho vnútorný život bol len dobrý, čistý a ušľachtilý. Aby jeho slová boli len ušľachtilé. Aby všetko jeho jednanie a činy boli iba ušľachtilé a dobré.

Nie je to ťažké. Treba iba vážne chcieť. Vážne chcieť byť dobrým človekom, ktorý ušľachtilo myslí, hovorí a koná. Ktorý to berie na zreteľ pri všetkých svojich povinnostiach. Takto tým totiž pracujeme na zosilňovaní vlákien svojho dobrého chcenia, aby tieto mohli odolať zvýšenému tlaku sily vyžarovania Svetla a my sme mohli byť skrze ne povznesení.

Kto však nedbá o dobro a ušľachtilosť, kto vedome nepracuje na posilňovaní vlákien svojho dobrého chcenia, kto nedbá o čistotu svojho vnútorného života, kto rozpráva neušľachtilo a jedná nečestne, ten posilňuje iba svoje temné osudové vlákna, kým vlákna jeho dobrého chcenia zostávajú slabé a tým i neschopné ustáť zvýšenie tlaku sily Svetla. Musia sa preto roztrhnúť, čím človek zostane odpojený od Svetla a všetkých pomocí, vydaný napospas už len temnu a tým zničeniu.

V každom z nás je niečo dobré. Otázkou iba zostáva, či to dobré v nás je aj dosť silné. A to, či naozaj je dobro v nás dostatočne silné preverí žiara Svetla Najvyššieho, ktorá sa približuje k tejto zemi, aby sa pre jedných stala povznesením a pre druhých záhubou.

Dnes je doba, v ktorej človek musí vedieť o týchto skutočnostiach. Doba, kedy má byť v tomto smere vedomým, aby sa mohol zariadiť tak, aby obstál. Každý z nás, ak mu na sebe čo i len trochu záleží, by preto mal začať urýchlene upevňovať osudové nitky svojho dobrého chcenia, pretože iba v silnom chcení k dobrému sa pre nás skrýva možnosť nášho ďalšieho jestvovania v tomto stvorení.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

út únor 04, 2014 8:15 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Životní potřeba svěcení svátečního dne! Citovat

Životní potřeba svěcení svátečního dne!

Lidé jsou vzdáleni od správného pochopení a tím i od plnění desatera přikázání, protože mají tendenci přizpůsobovat si je své pohodlnosti. A tak je to i s tím třetím, při kterém je většina věřících přesvědčena, že mu dostatečně učinili zadost svou účastí na nedělní pobožnosti.

Nicméně tento přístup je pouze svědectvím jejich velké povrchnosti a pohodlnosti, protože samotná účast na pobožnosti nám nikdy nemůže posvětit den sváteční!

Účast na pobožnosti je tím nejlepším předpokladem pro to, abychom sváteční den mohli správně posvětit, avšak toto musíme učinit jen my samotní! Každý sám za sebe! Ve skutečnosti jedině člověk sám může posvětit den sváteční! Nemůže to za něj udělat ani kněz a není to vybaveno ani jeho účastí na pobožnosti.

V čem tedy spočívá ono posvěcení? V zastavení, v tichu a zamyšlení se nad svým životem během uplynulého týdne. Ve vnitřním pohledu dozadu na všechna zásadní rozhodnutí, které jsme v týdnu udělali a to ve vztahu k Vůli Stvořitele. V posouzení toho, v čem byly naše činy v souladu s Jeho Vůlí a v čem jsme se od ní odchýlily.

Posvěcení svátečního dne tedy spočívá v povinnosti, abychom minimálně jednou do týdne, v den pracovního klidu který nám k tomu poskytuje časový prostor, podrobili sami sebe kritické analýze, uvážili naše klady i zápory a vytyčili si správný směr, kterým bychom se měli ubírat v příštích dnech. Směr, který by měl být samozřejmě v souladu s Vůlí Nejvyššího.

A pokud budeme takto pravidelně činit, čili pokud budeme správným způsobem světit den sváteční, budeme ve svém životě spět ke stále většímu zdokonalení, zanechávajíc za sebou své chyby a nedostatky a stavějíc se stále lepšími, světlejšími a ušlechtilejšího lidmi.

Podstata svátečního dne tedy spočívá v duchovním zužitkování předcházejícího týdne a ve vytyčení strategie do dalšího, nového týdne.

Kdo ale takto nekoná, prochází svým životem naprázdno bez schopnosti duchovního zužitkování všeho, co zažil. Celý jeho život mu prochází mezi prsty a on z něj nezíská žádný duchovní prospěch, protože si pro sebe nedokázal najít chvíli času a ticha. Takový lidé svůj život vpodstate promrhají, setrvávajíce nepoučitelné ve svých starých chybách.

Šest dní v týdnu má být tedy pro nás prostorem pro světské práce a sedmý den odpočinku od světských činností má být naopak dnem práce duchovní. A až takovýmto způsobem správně využité sváteční dni dají skutečný, duchovní smysl celému našemu životu a tomu, co jsme v nich směli přežít.

Zeptejme se nyní, kdo takto jedná? Když i ne zcela pravidelně, ale alespoň z času na čas? Kdo si ve sváteční den zastane jako generál nad mapou bojových postavení své armády, aby důsledně analyzoval stav její bojeschopnosti, všechny její slabiny i přednosti a aby na základě toho poznání vytyčil novou strategii do dalšího boje? Do boje za dobro, spravedlnost a lidskost?

V souvislosti s naší problematikou nelze zapomenout na dva důležité momenty, které ve velké míře napomáhají ke správnému posvěcení svátečního dne. Jsou jimi mlčení a ticho!

Nejdříve pár slov k mlčení:

Mlčení lze považovat za jeden z nejzákladnějších předpokladů zrání naší osobnosti.

Pokud totiž v mlčení nad něčím intenzivně přemýšlíme, naše myšlenka se stává silně magnetickou a nabývá schopnost jako magnet přitahovat všechny stejnorodé, nebo určitým způsobem podobné myšlenkové formy. Pokud jsou naše myšlenky dobré, jsme se schopni prostřednictvím jejich magnetismu spojit s vysokými úrovněmi stvoření. Touto cestou nám může být sesláno vyřešení jakéhokoliv našeho osobního problému, může nám být ukázán správný směr při závažném životním rozhodnutí, jako i daná světlá inspirace pro naše každodenní jednání.

V mlčení a v hlubokém myšlenkovém zahloubení, můžeme dostat na základě principu myšlenkového magnetismu odpověď na cokoliv.

Toto tušení síly, které v sobě skrývá mlčení poznali už naši předkové když říkali, že mluvit je stříbro ale mlčeti zlato. Taktéž z historie máme mnoho příkladů lidí, kteří se snažili navázat spojení se Světlem tak, že načas odešli do samoty, například do pouště, aby tam v mlčení a tichu, nabitém myšlenkovým magnetismem našli odpovědi na všechny životní otázky.

V dnešní době není samozřejmě možný nějaký dlouhodobý odchod do samoty a ani to není potřeba. Stačí pouze v den sváteční správným způsobem zužitkovat to, o čem jsme dosud mluvili.

A teď zase pár slov k tichu :

Pouze v tichu se může naše mlčení tvořivě a plnohodnotně rozvíjet. Dnešní doba je však pramálo nakloněna skutečnému, duchovnímu rozvoji člověka prostřednictvím ticha a mlčení. Naše doba je totiž dobou hluku, znemožňujícího tiché soustředění. V domácnostech bývají zapnuté televizory, rádia, či různé přehrávače, lidská mysl je zaplněna nadměrnými informacemi z internetu, novin a časopisů, takže moderní člověk, který nic netuší o těchto skutečnostech se stává mělkou a povrchní obětí doby. Stává jakousi skupinovou duší, neschopnou vytvořit vlastní, samostatnou a hlubokou myšlenku.

Takový člověk, mělkého a povrchního myšlení je pak pouze biologickou bytostí, považujíci se za člověka, kterého však lze pomocí médií, internetu, nebo jiných vlivů bezmyšlenkovitě manipulovat a vmanipulovat do čehokoliv, protože v něm není vlastního a samostatného uvažování.

No a právě proto nám bylo před stovkami let jasnozřivě darované třetí přikázání, abychom se tohoto všeho dokázali vyvarovat. Abychom dokázali přehlédnout nástrahy temnoty a stát se plnohodnotnými lidmi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

čt leden 09, 2014 8:36 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Ako prežiť spojenie so Svetlom Citovat

Ako prežiť spojenie so Svetlom


Prežitie spojenia so Svetlom je najmocnejším a najzásadnejším prežitím, ktorého sa môže človeku tu na zemi dostať. Má schopnosť od základov zmeniť celý jeho doterajší život. Existencia Boha, ktorá bola dovtedy vecou viery sa totiž na základe osobného prežitia stáva vecou presvedčenia, pretože potom už človek neverí že je to tak, ale vie, že to je tak!

Niet slov, ktorými by sa dal adekvátne vyjadriť a popísať moment dotyku duše človeka s nádherou vyžarovania Svetla vševládneho Boha. O Bohu samotnom tu reč nie je a ani byť nemôže! On totiž tróni v človeku nikdy nedosiahnuteľných výšinách. A z Jeho súcnosti žiari Svetlo, z ktorého všetko vzniklo a všetko je ním udržiavané.

Spojenie môže človek nadviazať jedine s odleskom žiary tohto Svetla. Môže ju zavnímať, zakúsiť a zažiť. A keby to malo trvať hoci len zlomok sekundy, ťažko opísateľná veľkoleposť tohto prežitia sa stáva podnetom k zásadnej premene jeho života.

No a my si teraz skúsme niečo povedať o dvoch spôsoboch, ktorými sa je možné k takémuto prežitiu dopracovať.

Prvý spôsob môžeme nazvať spôsobom šokovým, alebo revolučným a druhý spôsob spôsobom evolučným, čiže cestou postupného vývoja.

K tomu prvému dochádza v hraničných situáciách a v zlomových životných momentoch. Typickým príkladom je autonehoda, alebo iný ťažký úraz, prostredníctvom ktorého sa človek ocitá v stave klinickej smrti a v ňom prežíva spojenie so Svetlom. Prežíva určitý druh spojenia s primerane odstupňovanou silou vyžarovania Svetla. Vidí rôzne svetlé bytosti, zhovára sa s nimi, nazývajúc ich podľa druhu svojho vierovyznania rôznymi menami, avšak dôsledok takejto skúsenosti býva vo väčšine prípadov vždy ten istý. Po opätovnom návrate do fyzického tela nastáva v jeho živote absolútny hodnotový obrat. Zásadný obrat k hodnotám, akými sú ústretovosť a ohľaduplnosť voči ostatným, ušľachtilosť, čestnosť, spravodlivosť a dobro. Človek totiž spoznáva, že práve v tomto spočíva pravá cena jeho bytia a že hodnoty, ktorým ľudia holdujú dnes nemajú z vyššieho hľadiska takmer nijakú cenu. Že majetky, peniaze, moc, sláva, pôžitky a radovánky, ktorým mnohí tu na zemi obetujú všetko svoje snaženie sú hodnotami druhoradými. Spoznáva, že skutočnými a pravými, naše fyzické bytie presahujúcimi hodnotami je ľudskosť, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a dobro.

Nie teda mať, ale byť! Nie teda mať, vlastniť a užívať si, ale byť dobrým, spravodlivým a ušľachtilým človekom! Jedine v tomto spočíva skutočná hodnota, ktorú si hlboko uvedomuje človek na základe svojho osobného prežitia spojenia so Svetlom.

S tým Svetlom, v ktorého žiare sa raz ocitne každá ľudská duša, aby sa pred ním zodpovedala zo všetkých svojich činov. A nie len zo svojich činov, ale i zo svojich slov a myšlienok. V hrôze, údese a úľaku bude potom stáť človek pred žiarou Svetla, vedomý si toho, že prežil svoj život v honbe za hodnotami, ktoré v živej a mocnej realite tohto Svetla nič neznamenajú.

A ešte jedno si zo sebou odnášajú všetci tí, ktorí prežili stretnutie so Svetlom počas klinickej smrti. Prestávajú mať strach zo smrti. Z vlastného prežitia už totiž vedia, že ich tam, na druhom brehu čaká Svetlá žiara, v ústrety ktorej budú môcť radostne kráčať, ak svoj život naplnili hodnotami dobra, cti, ušľachtilosti, spravodlivosti a ľudskosti.

Smeť ísť v ústrety Svetlu! Čoraz bližšie k jasavej nádhere jeho žiary! Pred niečím takýmto bledne akékoľvek bohatstvo a akákoľvek rozkoš tohto sveta. A preto ten, kto niečo takého prežije, napĺňa svoj život už len svetlými hodnotami ušľachtilosti a dobra.

Takýto je teda šokový, alebo revolučný spôsob osobného prežitia spojenia so Svetlom. Z jeho opisu je jasné, že väčšina ľudí nemôže ísť touto cestou a že tento spôsob zostáva riadením osudu vyhradený iba určitému malému percentu populácie.

Väčšina ľudí musí a má kráčať k tomuto prežitiu spôsobom evolučným. Spôsobom postupného vývoja. Je to cesta, spočívajúca v uvedomení si skutočných a pravých hodnôt a v podriadení svojho života týmto hodnotám. Spočíva v úsilí o ľudskosť, ústretovosť, nezištnosť, čestnosť, ušľachtilosť, spravodlivosť a dobro. Spočíva v poznaní, že práve toto sú hodnoty, ktorých získavanie musí byť prvoradé, kým všetko ostatné musí byť až na druhom mieste.

Človek môže usilovať i o majetok, i o peniaze, môže si dopriať radostí a pôžitkov, avšak nikdy ich nesmie dosahovať na úkor poctivosti, čestnosti, ušľachtilosti, ľudskosti a spravodlivosti.

Dodržiavanie tejto zásady musí stáť vždy na prvom meste a až potom môže nasledovať všetko ostatné.

Ak človek takto žije, evolučným spôsobom, čiže cestou postupného duchovného vývoja kráča v ústrety prežitiu spojenia so Svetlom. Človek sa totiž takýmto spôsobom života stáva vnútorne čoraz viacej svetlejším a tým i Svetlu rovnorodejším, až nakoniec, keď vo svojom snažení nepoľaví a bude ho stále rozvíjať k čoraz vyššej dokonalosti, dostane sa mu veľkej odmeny. Už tu na zemi mu bude dovolené zažiť spojenie so žiarou Svetla Najvyššieho! Bude mu dovolené dotknúť sa ho, zavnímať ho, okúsiť ho a vytušiť ho!

Vtedy pochopí, že jeho úsilie o vysoké hodnoty bolo správne a jeho odhodlanie žiť takto aj naďalej ešte vzrastie. Potom, prostredníctvom vlastného prežitia tiež spozná, že Boh naozaj jestvuje a že už len slabý odlesk žiarivého Svetla jeho nádhery dokáže natrvalo naplniť ľudskú dušu blaženosťou. V takomto človeku vzbĺkne túžba slúžiť Svetlu navždy svojim dobrým, spravodlivým a ušľachtilým životom. Túžba kráčať mu v ústrety žitím života naplneného svetlými hodnotami. Túžba radostne kráčať v ústrety žiare Svetla prevelebnej nádhery Stvoriteľa.

Niet väčšieho šťastia, blaženosti a naplnenia! Lebo vskutku, ľudia tejto zeme ani len netušia, čo Boh nachystal pre tých, ktorí ho milujú. Pre tých, ktorých život bol naplnený snahou o vysoké, svetlé a vznešené hodnoty.

Toto je cesta predurčená všetkým ľuďom tejto zeme! Cesta k šťastiu, blaženosti a naplneniu! Na každom z nás zostáva, či sa po nej vydá. Či bude kráčať už tu na zemi a potom automaticky i po odchode z tejto zeme v ústrety Svetlu, alebo prežije svoj život iba v napĺňaní pozemských cieľov a hodnôt, Svetlu vzdialených.

Od hodnotového systému každého človeka záleží, čo sa s ním stane po smrti. Iba na ňom záleží, či jeho ďalšia cesta bude cestou v ústrety nádhere Svetla, alebo naopak, či v žiare Svetla spozná svoje vlastné odsúdenie. Odsúdenie bytosti, pre ktorú skutočné, svetlé, nadčasové a fyzické bytie vysoko presahujúce hodnoty nič neznamenali. Bytosti, ktorá uznávala hodnoty úplne iného druhu a tým sa sama vzdialila Svetlu a vyniesla nad sebou rozsudok.

Lebo Svetlo nikoho nesúdi a neodsudzuje! Na to je príliš vznešené! Súdi a odsudzuje sa iba človek sám, pretože on sám sa dobrovoľne a na základe svojej slobodnej vôle odvracia od Svetla a prikláňa k temnote, ktorá je jeho opakom.

Zostáva teda iba čisto na nás, čo so svojim pozemským životom i celým svojim bytím urobíme a kam ho nasmerujeme. Zostáva iba na nás, či ho naplníme Svetlom, alebo temnotou.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  

pá prosinec 13, 2013 6:20 pm
Autor Zpráva
fortis
uživatel


Založen: 10.5.2012
Příspěvky: 84

Předmět: Obhajoba zákona karmy Citovat

Obhajoba zákona karmy


Každý, kto vysloví slovo karma, znamenajúce odplatu za zlé činy, ktoré sme napáchali v našich minulých životoch sa v kresťanských kruhoch stretne s odmietnutím. Kresťania totiž odmietajú kozmický zákon karmy, na základe ktorého je naše utrpenie nevyhnutným dôsledkom našich vlastných, predchádzajúcich zlých a nesprávnych činov.

Výhrady bývajú rôzne. Jednou z nich je napríklad pochybnosť o etickom účinku zmieneného zákona. Ide o pochybnosť o tom, ako môže človeka zušľachtiť trest, ktorým pyká za činy spáchané v minulých životoch, o ktorých nič nevie a ktorých morálny dosah si už nepamätá. Podľa zástancov uvedenej tézy je zákon karmy iba chabým a naivným pokusom o obhájenie spravodlivosti Najvyššieho uprostred sveta plného utrpenia.

Všetko skutočne veľké je však jednoduché! A oná prostá jednoduchosť veľkých vecí sa môže prekomplikovaným ľuďom dnešnej doby javiť ako naivita. Ale to len preto, lebo v nich niet úprimnej snahy o pochopenie najhlbšej podstaty prostého zákona karmy. Jedine pre ich vlastné nepochopenie veľkosti skutočnej jednoduchosti ho potom môžu potierať tvrdením, že niet nijakého morálneho ani etického významu v tom, ak niekto trpí za svoje činy z predchádzajúcich životov. Ak trpí za niečo, čoho obsah si už vôbec nepamätá.

Nasledujúce riadky sú preto určené len všetkým tým, ktorí chcú pochopiť najhlbší zmysel zákona karmy, prostredníctvom ktorého k nám prichádza utrpenie ako dôsledok za zlo, ktorého sme sa dopustili v našich predchádzajúcich životoch na zemi.

Vezmime si napríklad panovačného človeka. Má určitú negatívnu duševnú vlastnosť a ona je súčasťou jeho osobnosti. Prostredníctvom svojej panovačnosti spôsobuje mnoho utrpenia iným.

Máme tu teda panovačnosť, ako zlú duševnú vlastnosť a potom zlé činy, vykonané prostredníctvom nej. Panovačnosť je teda príčinou zlých skutkov, takže oboje je vzájomne pevne previazané.

A raz sa stane, že tento človek zomrie. Svojou smrťou si so sebou odnáša i všetky negatívne duševné vlastnosti. Preto si pri svojom opätovnom pozemskom zrodení jeho duša so sebou znovu prináša silný sklon k panovačnosti. Avšak na jeho panovačnosť sú pevným vláknom naviazané všetky jeho predchádzajúce zlé činy, ktoré kedysi vykonal vo svojom predchádzajúcom pozemskom bytí. Na základe spravodlivého zákona karmy sa po tomto vlákne ku nemu navracia vo forme utrpenia ovocie jeho vlastného negatívneho jednania.

On si však vôbec nemusí a vôbec nepotrebuje pamätať, za aké konkrétne zlé činy ho utrpenie stíha, pretože dôsledky jeho zlých činov sú naviazané predovšetkým na jeho negatívny duševný sklon k panovačnosti. Na sklon k panovačnosti, ktorý tento človek vo svojej duši stále nesie a ktorý sa stal základným popudom k vykonaniu všetkých jeho zlých skutkov v minulom živote.

Výchovný a etický rozmer zákona karmy je teda naviazaný predovšetkým na našu konkrétnu negatívnu duševnú vlastnosť, ktorú v sebe prechovávame a prostredníctvom ktorej všetky naše zlé činy vznikli.

Preto človek vôbec nepotrebuje vedieť, za aké svoje konkrétne činy pyká. To vôbec nie je dôležité ani podstatné. On totiž pyká predovšetkým za to, že v sebe neustále tvrdošijne prechováva tú istú negatívnu duševnú vlastnosť. Práve ona je hlavnou príčinou všetkých jeho minulých zlých činov a práve na ňu je naviazaná jeho karma.

V poznaní týchto skutočnosti sa však zároveň skrýva i možnosť vyslobodenia sa z účinkov karmy. Je skrytá v našom polepšení sa! Spočíva v rozpoznaní toho, akú negatívnu vlastnosť v sebe nesieme a v snahe o jej odstránenie.

Ak teda na začiatku spomínaný človek odstráni svoju panovačnosť, všetko to negatívne, čo prostredníctvom nej v minulosti vykonal a čo by ho na základe zákona karmy malo bolestivo zasiahnuť, všetko toto sa už zrazu nemá o čo v jeho duši zachytiť. Nenachádza to už žiadnu rovnorodosť, pretože človek sa polepšil a tým sa spojenie s jeho predchádzajúcimi zlými činmi prerušilo.

Jeho zlá karma, predstavujúca bolestivé dôsledky jeho predchádzajúcich zlých skutkov, ktoré kedysi na základe svojej panovačnosti vykonal ho už nemôže zraniť, pretože už v ňom nijakej panovačnosti niet. Pretože on už spoznal, pochopil a uvedomil si, že je to niečo zlého a zmenil sa k lepšiemu.

Výchovný a etický rozmer zákona karmy nie je teda naviazaný na naše konkrétne činy, ktoré si už nepamätáme, ale na naše negatívne duševné vlastnosti, ktoré v sebe skrývame a na základe ktorých boli naše zlé činy vykonané. Najdôležitejším a najpotrebnejším preto je, aby sme tieto negatívne duševné vlastností dokázali rozpoznať a zbaviť sa ich.

Dovtedy, dokedy tak neučiníme a nepolepšíme sa, nás bude biť karma. Budú nás biť dôsledky našich negatívnych činov, ktoré sme vykonali v predchádzajúcich životoch, aby sme boli nakoniec pod tlakom vlastného utrpenia donútení spoznať, čo zlé neustále prechovávame vo svojej duši. Aby sme sa rozhodli odstrániť to a zmeniť sa k lepšiemu. A ak sa polepšíme, zbavíme sa zlej karmy.

Na vysporiadanie sa so svojou zlou karmou nie je teda vôbec potrebné poznať konkrétne negatívne činy, za ktoré nás stíha. Na vysporiadanie sa so svojou karmou treba predovšetkým spoznať svoje negatívne duševné vlastnosti, ktoré v sebe nosíme a ktorých sa musíme zbaviť. Musíme sa ich zbaviť ak chceme, aby sme neboli neustále podrobovaní utrpeniu, ktoré sa nás snaží dotlačiť k tomu, aby sme rozpoznali a odstránili všetko, čo je v našej duši zlé a nesprávne, a na základe čoho by sme iným naďalej spôsobovali iba utrpenie. Utrpenie, za ktoré by sme potom museli my samotní neustále trpieť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
 
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
      Na začátek stránky  
Zaslat odpověď Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4, 5, 6  Další

 
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra.
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru.
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete hlasovat v tomto fóru.


      Na začátek stránky  

Strana 5 z 6
Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4, 5, 6  Další
Přejdi na:  

width=30/ Poslední příspěvky width=30/
         

 
   
Postaveno na phpBB, překlad Azu
Provozuje bodyia.cz
 
         
TOPlist